Spoločnosť Star EU si v 70 projektoch „prilepšila“ o takmer 1,44 milióna eur. Ako ukazuje porovnanie, tam, kde prebehla skutočná verejná súťaž, služby externého projektového manažmentu bolo možné obstarať za približne tretinové náklady.

Treba prestať blúzniť s očakávaniami, že eurofondy vyriešia všetky naše problémy. Kľúčovou ostáva nezamestnanosť, a tá je dôsledkom zle nastavených domácich politík.

Vláda schválila návrh rámca, na základe ktorého chce rozdeľovať a čerpať eurofondy v období 2014-2020. Na ťahu je Európska komisia, ktorá sa k načrtnutej stratégii vyjadrí do leta. Nad mnohomiliardovou korisťou však už dnes netrpezlivo krúžia supy v hábitoch partnerov.

Keď bude Robert Fico najbližšie pred kamerami ukazovať prstom na toho, koho vláda môže za dnešný stav úrovne čerpania eurofondov, hlavného zodpovedného nájde v zrkadle.

Debaty o tom, ako nedokážeme ani len premrhať eurofondy v objeme viac než 11,5 miliardy eur na obdobie 2007-2013 neutíchajú. A to sa na titulky už tlačí správa, že v rokoch 2014-2020 nám európski daňovníci cez Brusel pošlú vo fondoch ešte o takmer 2,5 miliardy eur viac.

V blížiacom sa závere desiateho roka členstva Slovenska v Európskej únii sa bilancovaniu nevyhneme. O to viac to platí pre eurofondy, ktoré spolu s európskymi reguláciami výrazne formujú nielen politický život takmer v každej z nových členských krajín ešte roky od vstupu do EÚ.

Prítomnosť korupcie na eurofondovom lôžku zakázať nedokážeme, možno len obmedziť frekvenciu návštev.

Blíži sa koniec programového obdobia a aj keď Slovensko vzhľadom na pravidlá EÚ bude môcť čerpať finančné prostriedky z tohto balíka ešte ďalšie dva až tri roky, je vhodné poohliadnuť sa, ako Slovensko túto príležitosť využilo.

Sme svedkami prebytkov v eurofondoch a súčasne zlyhávania základných funkcií štátu. Tento paradox potvrdzuje nepružnosť verejného spravovania zdrojov.

Nepotrebujeme nivelizáciu rozdielov, nepotrebujeme nákladné a korupčné redistribučné stratégie, ale odstraňovanie harmonizácie a regulácie. Tvrdohlavo budovať na dlh sociálny štát, viac zdaňovať, viac regulovať a viac prerozdeľovať – toto naivné a nezodpovedné smerovanie EÚ ignoruje realitu.

Aký je vývoj regionálnych rozdielov v jednotlivých krajinách a v EÚ ako celku? Nielen na túto otázku sa pokúšame zodpovedať v štúdii, ktorá je dostupná aj vo forme samostatnej webstránky na adrese regio.institute.sk.

Regionálne rozdiely v nezamestnanosti sa napriek prílevu miliárd eur z eurofondov nedarí riešiť a znižovať, hoci o tom rečnia všetky vlády od roku 2002.

Najprv problém vytvoríme, potom vezmeme vaše peniaze a budeme sa tváriť, že nimi ten problém riešime...

Otvorený dátový portál verejnej správy by si zaslúžil, aby neostal len v podobe iniciatívy, ale dostal ví¤čšiu vážnosť a stabilitu i v podobe zákonnej ochrany. Či už prostredníctvom novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám alebo cez zákon o informačných systémoch vo verejnej správe.

Počas diskusií o našej účasti v eurovale sa často ozýva argument, že z únie sme už dostali toľko peňazí, že si a) nemôžeme dovoliť nepodieľať sa na záchrane druhých, alebo b) že ani všetky záruky eurovalu nás nedostanú do celkovej negatívnej bilancie. Aká je teda čistá pozícia Slovenska?

Ako ukazujú hodnotiace správy Akreditačnej komisie či každoročné hodnotenia Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA), medzi takmer tromi desiatkami našich vysokých škôl, univerzít a pseudouniverzít sú veľké rozdiely v kvalite. Pri rozhadzovaní eurofondov však hľadisko kvality zjavne podstatné nebolo.

Každoročným letným túžbam našich vnútrozemcov a vnútrozemkýň o smerovaní k pobrežiu a morskej hladine možno veru s prirodzenou dávkou empatie porozumieť. Menej pochopiteľné je, že sa na tieto výlety vyvoleným Európanom skladáme z našich daní.

Nestačí realokovať, v prvom rade by sa mala zvýšiť transparentnosť prerozdeľovania eurofondov.

Neexistuje absolútne žiadna súvislosť a závislosť medzi tým, koľko peňazí z eurofondov v prepočte na hlavu putovalo do okresov, a tým, či sa v období od mája 2004 do decembra 2009 nezamestnanosť v danom okrese zvýšila alebo znížila. Ani lepšie prerozdeľovanie by teda nepomohlo – eurofondy sú totiž principiálnym omylom.

Ministerstvo obstarávalo tak, že oslovilo tri firmy, ktoré majú medzi sebou vzájomné ví¤zby. Z takejto „konkurencie“ rozhodne neprofitovali daňovníci.

Predraženými logami sa šafárenie s fondami EÚ na MVRR SR neskončilo, skôr iba začalo. Tak, ako má každý operačný program svoje logo, má aj svoju webstránku. Ministerstvá zaplatili za webstránky pre operačné programy milióny korún.

Okrem byrokracie, ktorú pri žiadaní spolufinancovania projektov vytvárajú nad mieru stanovenú Bruselom naši úradníci, je problémom najmí¤ korupcia. Za uplynulé obdobie tejto vlády prehrmelo veľa korupčných afér, ktoré zanechali nielen v žiadateľoch pocit skorumpovanosti ľudí na ministerstvách.

Ochotu ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja pod vedením „odborníkov“ Janušeka & Štefanova poskytovať občanom informácie „vyzdvihla“ i hodnotiaca komisia v rámci súťaže INFOčin, a to konkrétne v kategórii Nepriateľský čin roka 2009. Nastúpia po odborníkoch ich „čističi“? A kedy sa ukážu škvrny na ich golieroch?

Neprehľadné prerozdeľovanie a zlodejiny v obstarávaní. Zatajovanie informácií. Neplnenie nezmyselného cieľa stierať regionálne rozdiely. Táraniny o čerpaní. Pochybná efektívnosť a neuveriteľné plytvanie. Aj tak sa dá vnímať našich prvých pí¤ť rokov s eurofondmi.

„Zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať,“ tak by mohol znieť slogan ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja.

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja zatajovaním informácií o procese prerozdeľovania eurofondov vyvoláva oprávnené pochybnosti o transparentnosti a zákonnosti prideľovania eurofondov jednotlivým projektom.

Koľko stojí jedno logo? Pár miliónov? A nemohlo by byť lacnejšie? Ako vláda plytvá našimi daňami.

Eurofondy sú byrokraciou pre byrokraciu za naše peniaze, ktoré by sa, nielen v období krízy, oplatilo radšej ušetriť.

Eurofondy sú zlodejina. Používajú sa na nezmysly, systém ich prideľovania je neprehľadný. Výmena jedného ministra na tom nič nezmení.

Zbytočné zákony, zbytočné výdavky, zbytočné tajnosti a zbytočné reči - tak môžme ohodnotiť dva dlho pripravované a očakávané vládne návrhy zákonov z oblasti regionálneho rozvoja, ktoré parlament schválil v novembri 2008.

Deň po tom, ako si vláda schválila úlohu sprehľadniť prideľovanie peňazí z eurofondov, konalo ministerstvo výstavby v priamom rozpore s týmto cieľom.

Znižovanie regionálnych rozdielov je jedným z tých politických cieľov, na ktorých sa vládna koalícia s parlamentnou opozíciou, či, ak chcete, ľavica s pravicou až dojemne zhoduje. Sme svedkami len neúprimných či priam pomí¤tených rétorických pretekov na pokračovanie?

Je zrejmé, že eurofondy nie sú efektívnym nástrojom pri plnení deklarovaného cieľa znižovať regionálne rozdiely. Čerpanie, čerpanie, dookola len samé čerpanie. Koho by zaujímalo, že tie eurofondy vlastne ani neplnia dôsledne svoj účel, však?

Rozdiely medzi regiónmi tu vždy boli a budú, kee sú prirodzené a prítomné všade na svete. Boj s nimi je teda nekonečný, márny a nezmyselný. No vidina voličských hlasov a neuveriteľného mnohomiliardového koláča, z ktorého si odtrhnú i klienti vládnucich strán, je prisilná.

Znie to už ako obohraná platňa. Politici, či už európski, alebo tí naši, hlásiaci sa k ľavici alebo pravici, nás svorne balamutia, že je nevyhnutné znižovať regionálne rozdiely. Receptom sú vraj eurofondy, ktoré oni z našich daní pomôžu rozdeliť medzi regióny. A rozdiely medzi regiónmi sa odstránia. Naozaj?

Divadlo v predháňaní sa, kto viac pomôže regiónom a ľuďom v nich, ktoré pred nami politici ako jeho aktéri dojímavo hrajú, by sa mohlo zdať komické, avšak uvedomujúc si, že vstupné platíme my všetci, či už chceme alebo nie, robí z neho tragédiu.

Nie je pravidlom, že „podpora“ z eurofondov je adresná a smerovaná tým, ktorí ju najviac potrebujú. Eurofondy sú len redistribučnou stratégiou, v rámci ktorej vlády ponúkajú transfery verejných financií, ktoré predtým získajú výberom daní od občanov a firiem Slovenska a ostatných členských krajín EÚ.

Naozaj by spoločný trh EÚ nemohol fungovať bez prerozdeľovania desiatok miliárd eur na podporu rozvoja regiónov prostredníctvom eurofondov či bez priamych platieb pre poľnohospodárov v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky?

Namiesto vyše 32 miliárd korún v pluse nás v súčasnosti delia len 4 miliardy korún od stavu, aby naša pozícia voči bruselskej pokladnici bola stratová. Situácia sa navyše zvrátila až v decembri 2006, dovtedy sme, z pohľadu príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu za roky 2004-2006, boli čistým platcom voči EÚ.

Vláda určila tiež ministerstvá, ktoré budú riadiť jednotlivé operačné programy a budú tak zodpovedné za prerozdeľovanie eurofondov smerom ku konečným prijímateľom v regiónoch. Je zarážajúce, že hoci nič nenasvedčovalo tomu, že by ministerstvo hospodárstva malo byť riadiacim orgánom a pripravovať operačný program na roky 2007 – 2013, i tak tento rezort vopred obstaral služby externých expertov v tejto oblasti.

Pravicu a ľavicu štandardne odlišuje i pohľad na úlohu vlády a štátu v ekonomike a spoločnosti. Učebnicová pravica hlása nižšie dane, štíhlu vládu a viac slobody pre jednotlivcov a firmy. ď½avica sa naopak bráni presunu zodpovednosti na občana a chce prerozdeľovať čo najviac verejných financií pod pláštikom sociálnej rovnosti. Na míňaní miliárd z eurofondov, typicky ľavicovej agende, sa však zhodujú oba tábory. Prečo?

Ruka v ruke so znižovaním daní a odvodov by sa mali znižovať i vládne výdavky. Tak by malo znieť i jedno zo základných „prikázaní“ pravicových strán. Neplatí to však pre našu vládnucu pravicu, ktorá akosi prirýchlo stihla napáchnuť európskou ideológiou prerozdeľovania v mene prázdnych hesiel. Eurofondy sú toho snáď najlepším príkladom.

Je to paradox. Opozícia sa tvári, že drží dnešnú vládu pod krkom. Fico dennodenne do médií vyvreskuje, že vláde tým krkom zakrúti a doláme jej ví¤zy, ak tá sprivatizuje čo i len miliónový majetok v doterajšej správe štátu.V tomto prostredí tak pokojne bez veľkého záujmu opozičných krikľúňov prebieha spor vládnych strán o eurofondy. Ide pritom o stovky miliárd.

Za neuveriteľných takmer 135 miliónov korún má Deloitte Audit, s. r. o., vypomáhať ministerstvu hospodárstva pri úlohách, ktoré by podľa aktuálneho návrhu národného referenčného rámca vlastne vôbec ani plniť nemalo.

Otázky súvisiace s regionálnymi rozdielmi sa v ostatných rokoch dostali do popredia záujmu nielen odbornej, ale vďaka médiám i širokej laickej verejnosti. Na jednej strane sa stretávame so serióznym výskumom odborníkov rôznych profesií, na strane druhej neraz i s ich demagogickými interpretáciami na politickej scéne. Regionálne rozdiely sa takpovediac stali témou.