MonitoringFondov.eu  

Handel o eurofondy

(2.5.2006)   Dušan Sloboda

URL: http://www.monitoringfondov.eu/article.php?47

Je to paradox. Opozícia sa tvári, že drží dnešnú vládu pod krkom. Fico dennodenne do médií vyvreskuje, že vláde tým krkom zakrúti a doláme jej ví¤zy, ak tá sprivatizuje čo i len miliónový majetok v doterajšej správe štátu. To, že súčasťou našej politiky je po vstupe do EÚ i ďalší rozmer, nazvime ho európsky, akoby nezaregistrovali. V tomto prostredí tak pokojne bez veľkého záujmu opozičných krikľúňov prebieha spor vládnych strán o eurofondy. Ide pritom o stovky miliárd.

Každý chce vlastný program

Z decembrovej dohody lídrov členských krajín EÚ vyplýva, že pre Slovensko a jeho regióny je rezervovaných takmer 400 miliárd korún, ktoré k nám počas rokov 2007-2013 pritečú cez eurofondy. Na aké operačné programy (v zmysle priorít) sa tieto miliardy minú a ako sa prerozdelia, vláda rozhoduje v týchto dňoch. Podľa návrhu ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré u nás centrálne zodpovedá za oblasť eurofondov, by malo byť operačných programov sedem. V pôsobnosti ministerstva výstavby by mali byť operačné programy Bratislavský kraj, Technická pomoc a Regionálny operačný program; ministerstvo práce by malo zodpovedať za program ď½udské zdroje; ministerstvo financií je navrhuté ako riadiaci orgán pre program Znalostná ekonomika; v pôsobnosti ministerstva dopravy by mal byť operačný program Doprava a ministerstvo životného prostredia by malo riadiť program Životné prostredie. Zví¤čša ide o operačné programy v oblastiach, s ktorými sa žiadatelia o spolufinancovanie projektov z eurofondov na ministerstvách stretávajú i v súčasnom programovacom období 2004 - 2006.

Základná príčina, prečo vláda o tejto veci dosiaľ nerozhodla, je spor, ktorý ministerstvá vedú o počet operačných programov. Prečo? Lebo takmer každé ministerstvo chce riadiť ten „svoj“ operačný program, ergo chce prerozdeľovať eurofondy na tie „svoje“ priority. V centre pozornosti je, ako inak, módna avšak „prefláknutá“ znalostná ekonomika – jedna z top-priorít SDKÚ. Napriek tomu, že návrh ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja pod vedením Lászla Gyurovszkého (SMK) s ňou ráta vo forme samostatného programu, nesúhlas s takým riešením vyjadrili najmí¤ ministri za SDKÚ.

Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) totiž navrhuje, aby bola oblasť znalostnej ekonomiky rozčlenená do štyroch samostatných programov týkajúcich sa informatizácie; vedy a výskumu; inovácií a zdravotníctva. Táto zmena si podľa Mikloša vynúti i vyšší balík zdrojov, než im prisudzuje pôvodný návrh Gyurovszkého rezortu. Kee identické pripomienky má i ministerstvo práce na čele s Ivetou Radičovou (SDKÚ), je tento spor identifikovaný ako SDKÚ vs. SMK. Ono to však bude zrejme zložitejšie, kee návrhy podobné tým z dielne SDKÚ, má i ministerstvo školstva, dnes vedené Lászlóm Szigetim (SMK). Navyše, ministra Gyurovszkého už mentorsky vykarhal v tomto smere už i „znalostnoekonomický odborník“ Smeru Dušan Čaplovič, podľa ktorého „Pán Gyurovszky zrejme nepochopil význam projektov znalostnej ekonomiky, na ktorom sa vlani pri predstavovaní Minervy zhodla koalícia aj opozícia.“ Tak o čom to teda je?

Málo času na významné zmeny

Gyurovszky a jeho ľudia z ministerstva, ktorí sú už v Bruseli pomaly častejšie než doma, poukazujú na to, že Brusel preferuje nižší počet programov. Vravia tak na základe ostatnej skúsenosti z vyjednávania s EK ohľadom počtu operačných programov pre roky 2004-2006. Zo siedmich navrhovaných programov sú v pôsobnosti ministerstiev, ktorým šéfujú páni z SMK už druhé volebné obdobie (výstavba a regionálny rozvoj; životné prostredie), spolu až štyri z nich. Časť oponentov má preto pocit, že SMK chce mať na rozdeľovanie eurofondov monopol. To by sa však museli do svojich kresiel páni ministri vrátiť. O tom však rozhodnú voľby a táto kalkulácia je teda nedostatočná. Na strane druhej, v týchto rezortoch je i napriek niekoľkoročnej existencii Úradu pre štátnu službu, ktorému už našťastie odzvonilo, systematicky napĺňaná štátna služba ľuďmi loajálnymi k SMK či dokonca priamo z SMK. Teda aspoň ich oči by mohli dohliadať na to, komu a ako budú eurofondy vyplácané a či sa ujde i pre slovenský juh.

Na strane druhej, SDKÚ sa netají tým, že má v budúcej vláde okrem iného obvzlášť záujem o kreslá vicepremiéra pre vzdelanostnú ekonomiku, ktorý by bol zároveň ministrom financií, ale aj o kreslo ministra školstva. Tieto rezorty by mali podľa pôvodného Gyurovszkého návrhu riadiť len jeden operačný program, zatiaľčo Mikloš s Radičovou navrhujú až tri. A aby to nebolo príliš idylické, o svoju úlohu na bačovaní s eurofondmi sa opí¤ť hlásia i samosprávne kraje.

Nech už tento spor dopadne akokoľvek, isté je, že nová vláda bude mať príliš málo času na to, aby v architektúre prelievania eurofondov urobila významné zmeny. Hlavným zaklínadlom všetkých politikov je totiž, ako vraví premiér Dzurinda, „ťažiť a míňať.“ A to hoc i hlava-nehlava, len aby sme pridelené eurá vyčerpali. Čerpanie by však malo štartovať už v roku 2007. Pri bezmála štyristomiliardovej „koristi“ možno očakávať veľký boj dravcov. Pokušenie je veľké, hrozba ďalšieho znečistenia verejného priestoru korupciou a klientelizmom evidentná. Pripravme sa – sedemročnica s podtitulom „špinavé ruky“ sa dnešným sporom SDKÚ vs. SMK len pomaly rozbieha.

Autor je analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Článok bol publikovaný v týždenníku Domino fórum č. 17/2006 dňa 26. apríla 2006.