MonitoringFondov.eu  

Zopár čísiel pre priateľov kohézie a eurofondov

(11.2.2013)   Dušan Sloboda

URL: http://www.monitoringfondov.eu/article.php?313

Eurofondy sa v Európskej únii prerozdeľujú už desiatky rokov a ich záber sa neustále rozširuje napriek tomu, že definované ciele nedokážu efektívne plniť. Ba čo viac, neplní sa ani hlavný cieľ regionálnej/kohéznej politiky EÚ – teda znižovanie regionálnych rozdielov, a to ani za pomoci miliárd z eurofondov.

Príčin pre nerovnaký vývoj v regiónoch je viacero, platí však, že rozdiely sú prirodzené (ak do vývoja nezasahuje štát), a do značnej miery sú odrazom rozdielov medzi spoločenstvami obyvateľov, ktorí ich obývajú. Za rozdiely medzi jednotlivcami či ďalšími subjektmi nemožno viniť trh, preto koncepcie, ktoré sa snažia „vyvažovať“ trhový mechanizmus formou intervencií štátu, sú jednoducho neodôvodniteľné. Naopak, práve regulácie sú často brzdou rozvoja a nerovnomerné nalievanie verejných financií do výstavby infraštruktúry či do služieb poskytovaných verejnou správou vplývajú na vývoj rozdielov medzi regiónmi.

Tu je zopár sľubovaných čísiel pre priateľov kohézie:

818 mld. eur je balík zdrojov z eurofondov, ktorý sa počas štyroch programovacích období od roku 1989 postupne prelieva z rozpočtu EÚ do členských krajín EÚ. Ide teda o celkové zdroje na regionálnu/kohéznu politiku EÚ, ktorej hlavným deklarovaným cieľom je znižovanie regionálnych rozdielov. Kým platby z eurofondov v roku 1989 dosahovali menej než 10 mld. eur, v roku 2013 sa predpokladá ich zvýšenie na 54 mld. eur. Objem zdrojov na regionálnu/kohéznu politiku EÚ sa stabilizoval na úrovni 0,4% HDP EÚ, čo predstavuje tretinu z celkového rozpočtu EÚ.

4,0 p. b. (p. b. = percentuálny bod) je úroveň, o akú v období 1990-2011 napriek nálevu z eurofondov vzrástli celkové regionálne rozdiely v EÚ sledované na úrovni 270 regiónov úrovne NUTS II, na ktoré sa člení 27 členských krajín EÚ. Vývoj regionálnych rozdielov v EÚ a jednotlivých členských krajinách sme merali podľa zmien regionálnej miery nezamestnanosti (medzi regiónom s najvyššou mierou a najnižšou mierou) v percentuálnych bodoch (p. b.). Kee regiónom NUTS II s absolútne najvyššou mierou nezamestnanosti v EÚ v roku 2011 nebol región z nových členských krajín EÚ, ale španielska Andalúzia, nemožno tento nárast rozdielov pripísať na vrub rozšíreniu EÚ o nové členské krajiny v rokoch 2004 a 2007. Významný rast rozdielov sme za obdobie 1990-2011 nepozorovali v žiadnej krajine, za zmienku stojí rast rozdielov v Belgicku (o 4,3 p. b.). Významný pokles rozdielov bol zaznamenaný v Taliansku (o 7,7 p. b.), za zmienku stojí tiež pokles rozdielov v Spojenom kráľovstve (o 6,3 p. b.), v Portugalsku (o 4,3 p. b.) a vo Fínsku (o 4,8 p. b.).

13,2 mld. eur je náš diel z eurofondového koláča, z ktorého sme dostali možnosť počas doterajšieho jeden a pol programovacieho obdobia od roku 2004 odhryznúť si a nakÅ•miť nimi najmí¤ subjekty verejného sektoru, štátnej správy a samosprávy, a prostredníctvom verejného obstarávania dodávateľov tovarov a služieb zo súkromného sektoru. Nie vždy sa obstaráva transparentne a za rozumné ceny, a nie vždy sa obstarávajú také tovary a služby, ktoré by sme skutočne potrebovali. Nevadí, veď hlavné je, že tie eurofondy čerpáme, jedno ako.

1,0 p. b. je nepatrná úroveň, o akú v období 1999-2011 klesli na Slovensku rozdiely medzi štyrmi našimi regiónmi úrovne NUTS II (Bratislavský kraj, Západné Slovensko, Stredné Slovensko a Východné Slovensko), a to z 13,9 p. b. v roku 1999 na 12,9 p. b. v roku 2011.

112 140 je počet nariadení, smerníc a rozhodnutí, ktoré vyprodukovali inštitúcie EÚ za viac než polstoročie európskej integrácie. Až približne 30 percent zo zmieneného počtu legislatívnych kusov vzniklo počas deví¤ťdesiatych rokov a ďalších približne 30 percent počas prvej dekády nového tisícročia. Až desatina všetkých európskych legislatívnych aktov v histórii vznikla v období 2008-2012, teda v období prehlbujúcej sa finančnej a dlhovej krízy, akej integrujúce sa európske spoločenstvo dosiaľ vystavené nebolo. Odpoveďou európskych inštitúcií na krízu je produkovať ešte viac regulácie.

Namiesto márneho boja s regionálnymi rozdielmi by sa EÚ mala začať venovať radšej znižovaniu regulačného bremena, teda opaku toho, čo aktuálne robí. Úlohou vlád nemá byť odstraňovanie regionálnych či iných rozdielov, ale odstraňovanie regulácií a bariér pre podnikanie a každodenný život, a to pre všetkých rovnako. Dôsledky zvýšenej miery prerozdeľovania sa ukazujú v dlhodobom horizonte ako negatívne – často spôsobujú konzerváciu a znepružnenie ekonomickej štruktúry, vysoké zadlženie, problémy s infláciou, expanziu verejného sektoru, vysoké zdanenie a postupnú stratu konkurencieschopnosti subjektov v globalizovanej ekonomike a ich relokáciu do iných krajín s priaznivejšími podmienkami pre podnikanie.

Regionálnu/kohéznu politiku EÚ ako súčasť európskeho redistribučného mechanizmu treba zrušiť. Reformy, o ktorých počúvame vždy, keď sa blíži koniec jedného programovacieho obdobia a na dvere klope ďalšia európska plánovacia sedemročnica, sú zví¤čša len snahou o navlečenie nového šatu na kostry starých figurín. Tvrdohlavo budovať na dlh sociálny štát, viac zdaňovať, viac regulovať a viac prerozdeľovať – toto naivné a nezodpovedné smerovanie EÚ ignoruje realitu. Realitu, v ktorej sa z členských krajín EÚ v globalizovanej ekonomike čoraz viac vytráca zamestnanosť, stráca sa konkurencieschopnosť a nezví¤zovanou slobodou poháňaná inovatívnosť. Realitu, v ktorej zadlžená EÚ chodí do komunistickej Číny na pytačky ohľadom nákupu európskych dlhov.

Aký balík peňazí plynie na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ do jednotlivých členských krajín EÚ zo spoločného rozpočtu? Ako sa objem vyčlenených zdrojov menil v programovacích obdobiach od roku 1989? Aká je bilancia tej-ktorej krajiny vo vzťahu k Bruselu, ktoré krajiny sú čistými prispievateľmi a ktoré čistými prijímateľmi? Akú podobu majú NUTS klasifikácie jednotlivých regionálnych sústav? A v neposlednom rade, aký je vývoj regionálnych rozdielov v jednotlivých krajinách a v EÚ ako celku? Nielen na tieto otázky sa pokúšame zodpovedať v analýzach predkladaných za jednotlivé členské krajiny EÚ a EÚ ako celok v štúdii, ktorá je dostupná aj vo forme samostatnej webstránky na adrese regio.institute.sk.

regio.institute.sk

Autor je analytik KI.

Článok bol uverejnený dňa 6. februára 2013 na blogu KIosk a nájdete ho tu.