MonitoringFondov.eu  

Veda vs. diaľnice

(31.3.2011)   Dušan Sloboda

URL: http://www.monitoringfondov.eu/article.php?286

Presunúť či nepresunúť časť peňazí z balíka eurofondov, pôvodne vyhradeného vede, na diaľnice? Tak znie otázka, ku ktorej sa v ostatných týždňoch vyjadrujú vláda, politici, vedci a raz tak, raz onak i Brusel. Zaujíma niekoho, či išli doteraz tie peniaze na vedu skutočne na vedu?

Vláda navrhla, aby sa na dostavbu diaľnic použilo z eurofondov viac, než bolo v aktuálnej európskej plánovacej sedemročnici 2007-2013 pôvodne vyčlenených a dohodnutých s Bruselom. Časť peňazí (250 mil. €) sa má získať presunom od železníc k cestám, časť (vyše 380 mil. €) presunom z iných oblastí, pričom v rámci tohto balíka vláda ráta i s použitím 118 mil. € rezervovaných pôvodne pre vedu.

Vláda mieni, Brusel mení

Kee ide o eurofondy – teda o peniaze nielen naše, ale i daňovníkov ďalších členských krajín, rozhodnutie o presunoch nevisí len na bedrách našej vlády. Potrebné sú vyjednávania a dohoda s Európskou komisiou v Bruseli. Tá najprv optimizmus vlády po rozhovoroch so zodpovedným ministrom Figeľom zmrazila deklarovanou neochotou podporiť navrhované zmeny. Tamojšia armáda úradníkov vie predsa lepšie, či má na Slovensku z eurofondov ostať i niečo viditeľné, zaliate do betónu a asfaltu, sprevádzané tými ohyzdnými propagandistickými tabuľami s európskou vlajkou, alebo či bude osožnejšie, keď sa eurá rozkradnú a rozprášia v socialistickej agende sociálnej inklúzie, bludnej lisabonskej konkurencieschopnosti, na hlavu postavenej rodovej rovnosti a v podpore reguláciami umelo vytváraného envirobiznisu, alebo či sa strovia skrývaním dofinancovania nákladov na absurdne sa rozširujúcu sieť vysokých škôl pod pláštik vedy.

Po ďalšom stretnutí, tentoraz na úrovni premiérky Radičovej a šéfa komisie Barrosa, však došlo k istému prelomeniu ľadov. Vyplynulo totiž, že možnosť využiť dodatočné zdroje z eurofondov na dostavbu diaľnic tu predsa len je. Treba však Brusel presvedčiť, že dopravné projekty sú pripravené, nedôjde k sklzu pri obstarávaní či posudzovaní vplyvov na životné prostredie a urýchli sa realizácia doterajších projektov. Presun z iných oblastí je vraj možný, ak sa preukáže, že je problematické minúť ich na pôvodné účely, teda na informatizáciu, zamestnanosť, konkurencieschopnosť, vzdelávanie a vedu. Splniť takto formulované podmienky je však takmer nemožné, ibaže by diabol skrytý v detailoch vyzeral inak, ako sa nahrubo javí.

Záchranári bez pamí¤te?

Naši vedci však nelenili a kým sa byrokratický kolos v Bruseli rozhýbal, vyrukovali s petíciou Zachráňme vedu, ktorú podporili tisíce ľudí. Desiatky úvodných signatárov, medzi nimi i rektori, dekani a riaditelia vedeckých ústavov, tvrdia, že „v dobe, keď sa na úrovni EÚ zdôrazňuje potreba štátnej podpory vzdelávania, vedy a inovácií, sa SR stáva unikátnou tým, že presúva obrovské sumy z dlhodobo podfinancovanej slovenskej vedy na diaľnice, ktoré je možné financovať aj iným spôsobom, ako z eurofondov.“

Aké iné spôsoby majú akademici na mysli? Predražené obstarávania pre spriatelené stavebné firmy alebo iné spôsoby okrádania daňovníkov cez pochybné PPP projekty? Štátny rozpočet ponorený šafárením Ficovej vlády do hlbokých deficitov? Prečo nespisovali petície vtedy, keď sa tu široko rozsievali problémy, dôsledky ktorých sa dnes žnú? Netýkalo sa to ich koláča? Kde boli páni vedci vtedy, keď sa tu tunelovali verejné zdroje? Viacerí páni akademici zo SAV sedeli s Ficom a spol. za jedným stolom a na spoločných tzv. vedeckých konferenciách si húdli o vízii Slovenska do roku 2020, ktorú realizovala SAV na objednávku Ficovej vlády. Nevšimli si, že za vtedajšiu zbojnícku hostinu treba teraz platiť účet?

OPVaV v číslach

Na Operačný program Výskum a vývoj (OPVaV) plánuje Slovensko minúť až 1,4 mld. €, čo predstavuje asi 10% zo všetkých eurofondov, ktorý máme k dispozícii na obdobie 2007-2013. Z 11 programov, prostredníctvom ktorých sa prerozdeľujú eurofondy, len 3 z nich majú viac peňazí na míňanie, než OPVaV.

Začiatkom roka 2011 bolo vyčerpaných (teda reálne vyplatených) asi 10% z tohto balíka a zazmluvnených (teda pridelených projektom) takmer 60%. Ostáva teda zazmluvniť zvyšných 40%, čo predstavuje približne 550 mil. €. Vláda chce z tohto programu použiť na diaľnice približne 118 mil. €, tzn. menej ako 10% pôvodnej alokácie na OPVaV. Alebo, ak sa na to pozrieme cez prizmu nezazmluvneného balíka peňazí, ide o 20% zo sumy 550 mil. €, ktorá ešte nebola pridelená v rámci OPVaV na konkrétne projekty.

Otázky bez záujmu ich zodpovedania

Ako sa míňal balík eurofondov na výskum a vývoj doteraz? Podporovali sa najlepšie vedecké pracoviská a univerzity? Podporovala sa kvalita alebo tak trochu každý a všetko? Šli eurofondy na skutočne excelentné projekty alebo sa skôr rozhadzovali na všetky strany?

Z kusých informácií, ktoré sú o zazmluvnených projektoch OPVaV zverejnené (viac na www.asfeu.sk), vyplýva, že na základe takmer dvoch desiatok výziev vyhlásených v rokoch 2008 a 2009 boli eurofondy v celkovej výške vyše 660 mil. € prerozdelené na takmer 350 projektov. Vyše 110 mil. € z tohto balíka šlo na podporu 69 projektov výskumných aktivít súkromných firiem.

Štát sa teda rozhodol, že vybrané firmy (niektoré i viackrát) podporí z eurofondov, a touto štátnou pomocou ich na trhu zvýhodní pred ich konkurenciou. Čo na to naši vedci? Ide pritom o takmer identickú sumu, o ktorú bojujú v petícii.

Hlava-nehlava, veda-neveda

Nemenej zaujímavé je i to, ako sa rozdelilo 550 mil. € medzi vysoké školy a SAV. Z takmer 280 podporených projektov bolo 57 z SAV, pričom prijímateľmi vyše 100 mil. € pre SAV bolo 28 rôznych ústavov a pracovísk akadémie. Nepochybne, viaceré pracoviská SAV, hoci zďaleka nie všetky, sústreďujú skutočnú kvalitu vedeckého výskumu v tejto krajine.

Ako ukazujú hodnotiace správy Akreditačnej komisie či každoročné hodnotenia Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA), medzi takmer tromi desiatkami našich vysokých škôl, univerzít a pseudouniverzít sú veľké rozdiely v kvalite. Pri rozhadzovaní eurofondov však hľadisko kvality zjavne podstatné nebolo. Najviac projektov (33) a najví¤čší objem peňazí (55 mil. €) síce šlo na projekty predkladané našou najstaršou a v medzinárodnom porovnávaní najkvalitnejšou Univerzitou Komenského v Bratislave, avšak v prepočte na študenta (2016 €) to už taká sláva nie je. Tromfla ju i Katolícka univerzita v Ružomberku, ktorá na svojich 5 projektov získala 15 mil. €, čo v prepočte na študenta vychádza 2037 €. Medzi podporenými projektmi KU bola napríklad Implementácia a prenos výsledkov výskumu slovenskej sakrálnej hudby do umeleckej činnosti v akademickom prostredí. Účet za tento prínos do slovenskej vedy je štvrťmilióna eur.

Iste nie je prekvapením, že za minulej vlády sa darilo Žilinskej univerzite. Na modernizáciu infraštruktúry získala 5 mil. € i Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, zmietajúca sa v plagiátorských škandáloch. Centrum výskumu živočíšnej výroby v Nitre získalo z OPVaV takmer 0,7 mil. € na projekt Zvyšovanie účinnosti získavania mlieka od kráv a bahníc vo ví¤zbe na kvalitu mlieka, zdravie vemena a welfare zvierat. Diapazón toho, čo na Slovensku pokladáme za vedu, navyše hodnú podpory z verejných zdrojov, skutočne nemá hranice. Alebo sme takí bohatí, že si ten rozsah môžeme dovoliť? Čo na to naši vedci?

K svetlým zajtrajškom

Diaľnice na Slovensku sa stavajú dlho a draho. Nič na tom nezmenila ani Ficova vláda s jej sľubom diaľničného prepojenia Bratislavy a Košíc do roku 2010, v mene ktorého neváhala vedome protiústavne pošliapavať vlastnícke práva.

Eurofondmi sa na Slovensku mrhá bezhlavo a zlodejsky. Nič na tom nezmení žiadna vláda, ak hlavným cieľom ostane to čerpanie pre čerpanie. A slovenské vysoké školstvo a veda si žiadne navýšenie z našich či európskych verejných zdrojov nezaslúžia, kým nedôjde k oddeleniu plevy od zrna a ku skoncovaniu podpory nivelizácie a priemernosti. Bez reforiem a s eurofondmi, ktoré sú však na cestu k nivelizácii a priemernosti ako stvorené, to však pôjde ťažšie. A čo na to naši vedci?

Autor je analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 03/2011.