MonitoringFondov.eu  

Dušan Sloboda: Problémom je mrhanie eurofondmi, nie tempo čerpania

(6.5.2010)   Admin

URL: http://www.monitoringfondov.eu/article.php?256

Slovensko môže v období 2007-2013 čerpať 11,4 miliárd eur z rôznych eurofondov. Podľa názoru Dušana Slobodu, analytika KI, vláda Roberta Fica v mnohých prípadoch premárnila prostriedky z eurofondov a pri rozdeľovaní je všade prítomná korupcia klientelizmus.


Do ktorých regiónov by mali podľa Vás smerovať eurofondy?

Politici občanom sľubovali naďalej sľubujú, že vďaka eurofondom sa podarí znížiť regionálne rozdiely na Slovensku. Avšak tak ako ani predošlá Dzurindova vláda, ani súčasná Ficova vláda nenastavila pravidlá prerozdeľovania eurofondov tak, aby z nich profitovali v prvom rade tie najzaostalejšie regióny s najvyššou nezamestnanosťou. Hoci v niektorých výzvach Ficova vláda deklaruje tzv. indikatívne alokácie pre jednotlivé kraje a dáva možnosť viac eurofondov nasmerovať pre žiadateľov z krajov s vyššou nezamestnanosťou, celkovo nedochádza ani v súčasnosti k prioritnému nasmerovaniu eurofondov do týchto regiónov. Dokazuje to i fakt, že v programovacom období 2007-2013 najviac z eurofondov dosiaľ (stav k 31. 12. 2009) schválených za Ficovej vlády smerovalo do Žilinského kraja (takmer 22%), pričom tento kraj má podpriemernú nezamestnanosť (10,89%) a ani jeden z jeho okresov nepatrí do prvej dvadsiatky okresov s najvyššou mierou nezamestnanosti. Do tohto kraja pritom dosiaľ smerovalo z eurofondov viac, než do Prešovského a Košického kraja dohromady, pričom nezamestnanosť v týchto dvoch krajoch presahuje 17% a 12 z 20 okresov s aktuálne najvyššou nezamestnanosťou sa nachádza práve v týchto dvoch krajoch (zvyšných 8 je z Banskobystrického kraja).

Ako to vidíte: na základe čoho sa peniaze prerozdeľovali?

Hlavným cieľom politikov sa napriek ich rétorike o znižovaní rozdielov stala snaha za každú cenu eurofondy vyčerpať. Sme svedkami zví¤čša neefektívneho mrhania týmito verejnými zdrojmi na klientelistické obstarávania predražených tovarov a služieb. O smerovaní eurofondov na Slovensku sa rozhoduje korupčne, dôležitejší ukazovateľ je stranícka príslušnosť starostu či primátora a nie miera nezamestnanosti danej obce či mesta.

Ktoré aktivity by mala vláda podporovať z eurofondov?

V prvom rade by vláda nemala z eurofondov podporovať súkromný sektor, teda malé a stredné podniky, podnikateľov v cestovnom ruchu a podobne. Selektívne dotovanie projektov vybraných podnikateľov ich zvýhodňuje na trhu oproti iným, ktorým podpora prisúdená nebola. Rovnako by vláda nemala z eurofondov dotovať tzv. sociálne podniky, ktoré sú neefektívne a založené na klientelizme a korupcii.

Vláda by sa mala snažiť zúžiť príliš široký záber eurofondov na podstatné priority, napríklad na dobudovanie chýbajúcej dopravnej infraštruktúry. V niektorých regiónoch, najmí¤ na juhu stredného Slovenska či na severovýchode Slovenska, je dlhodobý problém vyššej nezamestnanosti komplikovaný i súvisiacim problémom rozdrobenej sídelnej štruktúry a veľkým podielom malých obcí, ktoré nedokážu z malých rozpočtov realizovať a spolufinancovať projekty a rozvoj vôbec, dochádza v nich k vyľudňovaniu, navyše v rámci eurofondov sú mimo prioritne podporovaných pólov rastu. Kým sa neudeje komunálna reforma, teda združovanie a zlučovanie obcí, tieto regióny nebudú mať možnosť efektívne bojovať s úpadkom.

Ako môže zareagovať EÚ na nízke čerpanie eurofondov?

Je pravda, že čerpanie eurofondov v SR z celkového balíka, ktorý mame k dispozícii na programovacie obdobie 2007-2013, je v rámci 27 členských krajín EÚ na chvoste (25. miesto). Podstatný ukazovateľ je však čerpanie záví¤zku, ktorý nám bol prisúdený za rok 2007, a ktorý je potrebné dočerpať do konca roka 2010 – v tomto ukazovateli sa ako problematické javí čerpanie najmí¤ v oblasti informatizácie a tiež v oblasti vzdelávania, v iných oblastiach problém nie je natoľko závažný. Závažnejšie, než tempo čerpania, je mrhanie eurofondmi na nezmyselné projekty a na predražené projekty s netransparentným verejným obstarávaním tovarov a služieb, všadeprítomnou korupciou a klientelizmom.

Zhováral sa Béla Susla. Rozhovor bol pôvodne uverejnený v denníku íšj Szó dňa 26. apríla 2010.