Neexistuje absolútne žiadna súvislosť a závislosť medzi tým, koľko peňazí z eurofondov v prepočte na hlavu putovalo do okresov, a tým, či sa v období od mája 2004 do decembra 2009 nezamestnanosť v danom okrese zvýšila alebo znížila. Ani lepšie prerozdeľovanie by teda nepomohlo – eurofondy sú totiž principiálnym omylom.
Ministerstvo obstarávalo tak, že oslovilo tri firmy, ktoré majú medzi sebou vzájomné väzby. Z takejto „konkurencie“ rozhodne neprofitovali daňovníci.
Ochotu ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja pod vedením „odborníkov“ Janušeka & Štefanova poskytovať občanom informácie „vyzdvihla“ i hodnotiaca komisia v rámci súťaže INFOčin, a to konkrétne v kategórii Nepriateľský čin roka 2009. Nastúpia po odborníkoch ich „čističi“? A kedy sa ukážu škvrny na ich golieroch?
MVRR SR si dalo nesmiernu námahu, aby siahodlho argumentovalo, prečo nemôže nami požadované informácie zverejniť, konalo obštrukčne, tvárilo sa, že žiadosti nerozumie, zavádzalo a klamalo, a nakoniec začalo hľadať procesné nejasnosti, ktoré by mu umožnili informácie nezverejniť resp. oddialiť ich zverejnenie.
MVRR SR nám od 16. 2. 2009 bránia v získaní informácií, ktorých zverejňovanie by malo byť samozrejmosťou. Postup ministerstva "vyzdvihla" i hodnotiaca komisia v rámci súťaže INFOčin, a to konkrétne v kategórii Nepriateľský čin roka 2009.
Neprehľadné prerozdeľovanie a zlodejiny v obstarávaní. Zatajovanie informácií. Neplnenie nezmyselného cieľa stierať regionálne rozdiely. Táraniny o čerpaní. Pochybná efektívnosť a neuveriteľné plytvanie. Aj tak sa dá vnímať našich prvých päť rokov s eurofondmi.
Prezentáciu o smerovaní eurofondov na Slovensku za jednotlivé okresy, berúc do úvahy stav zazmluvnenia za programovacie obdobie 2004-2006 k 31.05.2009, nájdete tu.
„Zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať,“ tak by mohol znieť slogan ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja.
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja zatajovaním informácií o procese prerozdeľovania eurofondov vyvoláva oprávnené pochybnosti o transparentnosti a zákonnosti prideľovania eurofondov jednotlivým projektom.
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR zatajovaním informácií o procese prerozdeľovania eurofondov vyvoláva oprávnené pochybnosti o transparentnosti a zákonnosti procesu prideľovania eurofondov jednotlivým projektom.
Koľko stojí jedno logo? Pár miliónov? A nemohlo by byť lacnejšie? Ako vláda plytvá našimi daňami.
Minister výstavby a regionálneho rozvoja Marian Janušek odmieta sprístupniť informácie o vývoji zazmluvnenia a čerpania eurofondov v programovacom období 2004-2006 a v programovacom období 2007-2013.
Eurofondy sú zlodejina. Používajú sa na nezmysly, systém ich prideľovania je neprehľadný. Výmena jedného ministra na tom nič nezmení.
Zbytočné zákony, zbytočné výdavky, zbytočné tajnosti a zbytočné reči - tak môžme ohodnotiť dva dlho pripravované a očakávané vládne návrhy zákonov z oblasti regionálneho rozvoja, ktoré parlament schválil v novembri 2008.
Deň po tom, ako si vláda schválila úlohu sprehľadniť prideľovanie peňazí z eurofondov, konalo ministerstvo výstavby v priamom rozpore s týmto cieľom.
Znižovanie regionálnych rozdielov je jedným z tých politických cieľov, na ktorých sa vládna koalícia s parlamentnou opozíciou, či, ak chcete, ľavica s pravicou až dojemne zhoduje. Sme svedkami len neúprimných či priam pomätených rétorických pretekov na pokračovanie?
Je zrejmé, že eurofondy nie sú efektívnym nástrojom pri plnení deklarovaného cieľa znižovať regionálne rozdiely. Čerpanie, čerpanie, dookola len samé čerpanie. Koho by zaujímalo, že tie eurofondy vlastne ani neplnia dôsledne svoj účel, však?
Ako vyplýva z analýzy KI, prerozdeľovanie eurofondov do jednotlivých regiónov je neadresné. Porovnanie výšky podpory z eurofondov v prepočte na obyvateľa pre jednotlivé okresy potvrdzuje, že „menej rozvinuté“ regióny s vyššou mierou nezamestnanosti nie sú prioritne podporované.
Rozdiely medzi regiónmi tu vždy boli a budú, keďže sú prirodzené a prítomné všade na svete. Boj s nimi je teda nekonečný, márny a nezmyselný. No vidina voličských hlasov a neuveriteľného mnohomiliardového koláča, z ktorého si odtrhnú i klienti vládnucich strán, je prisilná.
Znie to už ako obohraná platňa. Politici, či už európski, alebo tí naši, hlásiaci sa k ľavici alebo pravici, nás svorne balamutia, že je nevyhnutné znižovať regionálne rozdiely. Receptom sú vraj eurofondy, ktoré oni z našich daní pomôžu rozdeliť medzi regióny. A rozdiely medzi regiónmi sa odstránia. Naozaj?
Divadlo v predháňaní sa, kto viac pomôže regiónom a ľuďom v nich, ktoré pred nami politici ako jeho aktéri dojímavo hrajú, by sa mohlo zdať komické, avšak uvedomujúc si, že vstupné platíme my všetci, či už chceme alebo nie, robí z neho tragédiu.
Nie je pravidlom, že „podpora“ z eurofondov je adresná a smerovaná tým, ktorí ju najviac potrebujú. Eurofondy sú len redistribučnou stratégiou, v rámci ktorej vlády ponúkajú transfery verejných financií, ktoré predtým získajú výberom daní od občanov a firiem Slovenska a ostatných členských krajín EÚ.
Analýza prerozdeľovania eurofondov z priority Lokálna infraštruktúra ukazuje, že projekty z „menej rozvinutých“ regiónov krajiny neboli systematicky podporované. Ide o nesúlad medzi deklarovanou politikou znižovania regionálnych rozdielov a jej výkonom v realite. Potvrdzuje sa, že eurofondy sú len redistribučnou stratégiou.
Naozaj by spoločný trh EÚ nemohol fungovať bez prerozdeľovania desiatok miliárd eur na podporu rozvoja regiónov prostredníctvom eurofondov či bez priamych platieb pre poľnohospodárov v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky?
Namiesto vyše 32 miliárd korún v pluse nás v súčasnosti delia len 4 miliardy korún od stavu, aby naša pozícia voči bruselskej pokladnici bola stratová. Situácia sa navyše zvrátila až v decembri 2006, dovtedy sme, z pohľadu príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu za roky 2004-2006, boli čistým platcom voči EÚ.
Vláda určila tiež ministerstvá, ktoré budú riadiť jednotlivé operačné programy a budú tak zodpovedné za prerozdeľovanie eurofondov smerom ku konečným prijímateľom v regiónoch. Je zarážajúce, že hoci nič nenasvedčovalo tomu, že by ministerstvo hospodárstva malo byť riadiacim orgánom a pripravovať operačný program na roky 2007 – 2013, i tak tento rezort vopred obstaral služby externých expertov v tejto oblasti.
Pravicu a ľavicu štandardne odlišuje i pohľad na úlohu vlády a štátu v ekonomike a spoločnosti. Učebnicová pravica hlása nižšie dane, štíhlu vládu a viac slobody pre jednotlivcov a firmy. Ľavica sa naopak bráni presunu zodpovednosti na občana a chce prerozdeľovať čo najviac verejných financií pod pláštikom sociálnej rovnosti. Na míňaní miliárd z eurofondov, typicky ľavicovej agende, sa však zhodujú oba tábory. Prečo?
Ruka v ruke so znižovaním daní a odvodov by sa mali znižovať i vládne výdavky. Tak by malo znieť i jedno zo základných „prikázaní“ pravicových strán. Neplatí to však pre našu vládnucu pravicu, ktorá akosi prirýchlo stihla napáchnuť európskou ideológiou prerozdeľovania v mene prázdnych hesiel. Eurofondy sú toho snáď najlepším príkladom.
Otázky súvisiace s regionálnymi disparitami sa v ostatných rokoch dostali do popredia záujmu nielen odbornej, ale vďaka médiám i širokej laickej verejnosti. Na jednej strane sa stretávame so serióznym výskumom odborníkov rôznych profesií – geografov, sociológov, politológov či regionálnych ekonómov, na strane druhej neraz i s ich demagogickými interpretáciami na politickej scéne. Regionálne rozdiely sa takpovediac „stávajú témou“.
Je to paradox. Opozícia sa tvári, že drží dnešnú vládu pod krkom. Fico dennodenne do médií vyvreskuje, že vláde tým krkom zakrúti a doláme jej väzy, ak tá sprivatizuje čo i len miliónový majetok v doterajšej správe štátu.V tomto prostredí tak pokojne bez veľkého záujmu opozičných krikľúňov prebieha spor vládnych strán o eurofondy. Ide pritom o stovky miliárd.
Za neuveriteľných takmer 135 miliónov korún má Deloitte Audit, s. r. o., vypomáhať ministerstvu hospodárstva pri úlohách, ktoré by podľa aktuálneho návrhu národného referenčného rámca vlastne vôbec ani plniť nemalo.
Otázky súvisiace s regionálnymi rozdielmi sa v ostatných rokoch dostali do popredia záujmu nielen odbornej, ale vďaka médiám i širokej laickej verejnosti. Na jednej strane sa stretávame so serióznym výskumom odborníkov rôznych profesií, na strane druhej neraz i s ich demagogickými interpretáciami na politickej scéne. Regionálne rozdiely sa takpovediac stali témou.
Vyštudoval regionálnu geografiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 2001 – 2004 pracoval na odbore európskej integrácie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. V roku 2004 pôsobil ako stážista na DG Regional Policy v rámci Európskej komisie v Bruseli. Od roku 2002 je externým doktorandom na Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v odbore geografia a kartografia, pracuje na dizertačnej práci Geografická charakteristika regionálnych disparít na Slovensku.
V Konzervatívnom inštitúte M. R. Štefánika pracuje od roku 2004 ako analytik, pričom sa špecializuje na oblasť regionálneho rozvoja (regionálna politika SR a EÚ), verejnej správy (fiškálna decentralizácia a komunálna reforma, regionalizácia Slovenska) a niektorým aspektom vzťahu Slovensko – Európska únia. Je spoluautorom publikácie Poznámky k návrhu Ústavy Európskej únie (2003) a kapitoly o regionálnej politike v publikácii Slovensko na ceste do EÚ: Kapitoly a súvislosti (2003). Je spoluautorom štúdií Fiškálna decentralizácia a obce (2005) a Župný variant 2005 (2005). Je autorom analýzy Slovensko v EÚ - vplyv eurofondov a environmentálnych regulácií (2005), štúdie Slovensko a regionálne rozdiely. Teórie, regióny, indikátory, metódy (2006), štúdie Slovensko - krajina poslancov (2006) a analýz Smerovanie investičných stimulov do regiónov SR (2007), Eurofondy a regionálne rozdiely na Slovensku. Prípad priority Lokálna infraštruktúra (2004-2006) (2007) a Kam smerujú eurofondy na Slovensku? (2007). Od septembra 2006 je tiež jedným z hodnotiteľov opatrení samospráv v rámci projektu INEKO - HESO-regióny.
Zodpovedá tiež za rozvoj aktívnej spolupráce KI so zahraničnými partnermi a budovanie Dokumentačného strediska/Knižnice konzervativizmu. Je editorom webstránok KI a od roku 2007 i newslettra KI - Konzervatívne listy.
Súvisiace odkazy: