Štúdia: Monitoring čerpania štrukturálnych fondov v sociálnej oblasti v období 2007-2011
28.2.2013 |
|
V roku 2013 sa končí druhé programové obdobie, v ktorom Slovensko mohlo čerpať z fondov EÚ rozsiahle zdroje. Veľké očakávania boli vkladané najmí¤ do štrukturálnych fondov, ktoré mali pomôcť zlepšiť stav v dlhodobo zanedbávaných oblastiach ako je aj vzdelávanie či poskytovanie sociálnych služieb. Predkladaná štúdia analyzuje využitie štrukturálnych fondov určených na rozvoj sociálnej infraštruktúry.
Na rozdiel od iných monitorovacích správ neanalyzuje proces čerpania na základe objemu či rýchlosti čerpania zdrojov. Analyzuje predmet čerpania, skúma, aká pridaná hodnota bola za vynaložené zdroje získaná. Nejde pritom len o kvantitatívny popis parametrov schválených projektov, štúdia tieto parametre skúma v kontexte rozvoja sociálnych služieb. Za rozvoj však v tomto prípade nepovažuje kapacitný nárast sociálnej infraštruktúry, ale jej kvalitatívnu zmenu. Autori vychádzali z predpokladu, že žiaducou zmenou je rozvoj komunitnej, integrujúcej, nie izolujúcej anonymnej starostlivosti. Výsledky štúdie z tohto pohľadu neposkytujú veľa dôvodov na spokojnosť.
Čerpanie štrukturálnych fondov bolo zamerané na zvyšovanie počtu celoročných ubytovacích miest, či rekonštrukcie existujúcich zariadení s vyššou kapacitou. V prvých častiach štúdie autori chronologicky popisujú vývoj nastavenia čerpania prostriedkov určených na rozvoj sociálnej infraštruktúry, ktorý vyvrcholil uznaním neadekvátnosti pôvodného nastavenia zameraného na podporu veľkých zariadení a odklonením zdrojov smerom k deinštitucionalizácii. Komentovaný je tiež nesúlad medzi postupom inštitúcií EÚ a jej základnými právnymi dokumentmi, ako aj legislatívou a záví¤zkami SR, ktoré považujú inštitucionálnu starostlivosť za obmedzujúcu z pohľadu práv a slobody jednotlivca.
V druhej polovici štúdie je kvantitatívny a kvalitatívny pohľad na podporené projekty, ktoré vytvorili tisíce nových miest vo veľkokapacitných zariadeniach. Za súčasť štúdie treba považovať aj elektronicky dostupnú databázu obsahujúcu informácie o podporených projektoch zo sprístupnených zmlúv. Autori tiež kriticky hodnotia definovanie a plnenie horizontálnych cieľov, ktoré do značnej miery predurčovali formovanie nielen tejto prioritnej osi štrukturálnych fondov. V tejto časti štúdie sa autori zamýšľajú nad alternatívnym využitím vyčerpaných zdrojov, ak by cieľom bol práve rozvoj komunitne poskytovanej starostlivosti.
V stredoeurópskom priestore nie je výsledok tejto štúdie ojedinelý. Štúdia vznikla vďaka podpore Open Society Foundation, ktorá iniciovala monitoring využitia štrukturálnych fondov na podporu sociálnej inklúzie osôb so zdravotným postihnutím vo viacerých krajinách strednej aj východnej Európy. Doterajšie zistenia z Bulharska, Rumunska a Maďarska potvrdzujú, že rovnako ako na Slovensku posilnili prostriedky fondov v programovom období 2007-2013 v prevažnej miere inštitucionalizáciu.
Tieto skutočnosti naberajú na význame nielen kvôli premeškanej príležitosti skutočného rozvoja sociálnych služieb, ale najmí¤ s ohľadom na prebiehajúcu prípravu na ďalšie programové obdobie 2014-2020. Štúdia predkladá odporúčania pre riadenie štrukturálnych fondov, ktorých akceptácia potenciálne obmedzí možnosť upevňovať neprimeranú a neoprávnenú inštitucionalizáciu a umožní akceleráciu investícií do služieb umožňujúcich ľuďom so zdravotným postihnutím realizovať svoje právo žiť v komunite.
