Štúdia: Eurofondy a regionálne rozdiely na Slovensku. Prípad priority Lokálna infraštruktúra (2004-2006)
24.5.2007 |
|
Ako vyplýva z analýzy KI, prerozdeľovanie eurofondov z priority Lokálna infraštruktúra do jednotlivých regiónov bolo výrazne nerovnomerné. Podporu vyššiu ako 150 miliónov korún získali na spolufinancovanie projektov, ktorých prijímateľmi sú najmí¤ samosprávy, okresy Dunajská Streda (284 mil. Sk), Nové Zámky (194 mil. Sk), Komárno (187 mil. Sk), Šaľa (161 mil. Sk) a Rimavská Sobota (154 mil. Sk). Na opačnom póle sú okresy Košice II až IV a Žarnovica, v ktorých nebol podporený ani jeden projekt. Taktiež porovnanie výšky podpory z eurofondov v prepočte na obyvateľa pre jednotlivé okresy potvrdzuje, že projekty z tých „menej rozvinutých“ regiónov s vyššou mierou nezamestnanosti neboli systematicky podporované.
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) analyzoval prerozdeľovanie eurofondov v rámci priority Lokálna infraštruktúra (OP Základná infraštruktúra) počas obdobia 2004-2006. Cieľom analýzy bolo poukázať na to, do ktorých regiónov smerovali eurofondy, či ich prerozdelenie môže byť v prospech znižovania regionálnych rozdielov a či v tomto procese nemožno identifikovať podozrenia z korupcie a klientelizmu.
Ak by eurofondy mali plniť svoj cieľ a napomáhať k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov, vyššiu podporu by mali dostávať tie regióny, ktoré štatisticky vykazujú v porovnávaných ukazovateľoch (napr. miera nezamestnanosti) horšie výsledky. Eurofondy by mali smerovať najmí¤ do tých regiónov, ktoré sú definované v programových dokumentoch regionálnej politiky ako „prioritné“ či „menej rozvinuté“.
Ako vyplýva z analýzy KI, prerozdeľovanie eurofondov z priority Lokálna infraštruktúra do jednotlivých regiónov bolo výrazne nerovnomerné. Podporu vyššiu ako 150 miliónov korún získali na spolufinancovanie projektov, ktorých prijímateľmi sú najmí¤ samosprávy, okresy Dunajská Streda (284 mil. Sk), Nové Zámky (194 mil. Sk), Komárno (187 mil. Sk), Šaľa (161 mil. Sk) a Rimavská Sobota (154 mil. Sk). Na opačnom póle sú okresy Košice II až IV a Žarnovica, v ktorých nebol podporený ani jeden projekt.
Vzhľadom na výrazne odlišný počet obyvateľov jednotlivých okresov (od 12 tis. obyv. v okrese Medzilaborce po 164 tis. obyv. okresu Prešov) je vhodné porovnávať výšku prerozdelených eurofondov do regiónov v prepočte na počet obyvateľov toho-ktorého okresu. Viac než 2 400 korún v prepočte na obyvateľa smeruje do okresov Tvrdošín, Dolný Kubín, Šaľa a Dunajská Streda. Ani jeden z okresov Banskobystrického, Košického a Prešovského kraja, teda troch krajov s najví¤čším sústredením okresov s nadpriemernou nezamestnanosťou, sa medzi najviac podporenými okresmi nenachádza. V prvej desiatke okresov zoradených podľa výšky príspevkov na obyvateľa, ktoré sú z eurofondov do okresov distribuované na základe projektov schválených ministerstvom, sú nielen „prioritné“ okresy, ktoré patria do prvej desiatky podľa miery nezamestnanosti (napr. Rimavská Sobota, Veľký Krtíš a Sobrance – všetky viac než 20%), ale i okresy s nezamestnanosťou na úrovni priemeru (napr. Tvrdošín, Dolný Kubín a Šaľa), či okres Dunajská Streda s výrazne podpriemernou mierou nezamestnanosti (7,4%, priemer za SR bol 11,4%). Menej ako 800 korún na obyvateľa šlo do okresov Košice - okolie, Lučenec, Gelnica či Poltár, pričom všetky mali vyššiu nezamestnanosť než 20% (údaje sú za rok 2005).
Porovnania medzi výškou podpory z eurofondov v prepočte na obyvateľa pre jednotlivé okresy a ich mierou nezamestnanosti, v prípade distribúcie eurofondov z priority Lokálna infraštruktúra do regiónov neboli systematicky podporované najmí¤ projekty z tých „menej rozvinutých“ regiónov krajiny. Ide o zjavný nesúlad medzi deklarovanou politikou znižovania regionálnych rozdielov a jej vykonávaním v realite. Naša analýza potvrdzuje, že eurofondy sú len redistribučnou stratégiou, v rámci ktorej vlády ponúkajú transfery verejných financií, ktoré predtým získajú výberom daní od občanov a firiem (Slovenska a ostatných členských krajín EÚ). Nie je vôbec pravidlom, že „podpora“ z eurofondov je adresná a smerovaná tým, ktorí ju najviac potrebujú.
Dôvod, prečo eurofondy nemôžu v plnej miere prispievať k deklarovanému cieľu znižovania regionálnych rozdielov, a naopak môžu prispievať dokonca i k ich prehlbovaniu či rastu vnútroregionálnych rozdielov, vyplýva i z faktu, že v mechanizme ich prerozdeľovania je prítomný princíp „súťaživosti“. Keďže celý proces je zložitý, uspejú tí žiadatelia, ktorí majú lepší prístup k informáciám na ministerstvách a nemožno vylúčiť, že v procese hodnotenia, výberu a schvaľovania projektov je prítomná korupcia a klientelizmus. Javí sa tiež, že identická politická príslušnosť konečného prijímateľa zo samosprávy a vládnucich strán, ktoré zodpovedajú za prerozdeľovanie eurofondov, môže žiadateľom napomôcť v ich snahe získať podporu z eurofondov.
V Bratislave dňa 24. mája 2007
Dušan Sloboda
analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
