Janušekove logá
20.3.2009 |
|
Výsledky monitoringu Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI) ukázali priepastné rozdiely v cenách, ktoré boli ministerstvá ochotné zaplatiť za logá pre operačné programy.
Škandalózne „obstarávanie" tzv. nástenkového tendra na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR SR) je už neslávne známe. Ako je možné, že zodpovedný minister Janušek sedí ešte stále vo svojom kresle, je už menej známe a ešte menej pochopiteľné. Známe je však, že ministerstvo dosiaľ víťazovi spomínanej „nástenkovej súťaže" stihlo okrem iného zaplatiť i milióny za obyčajné logá pre operačné programy, ktorých reálna trhová cena je len zlomkom tej fakturovanej.
Môj kolega z KI Ivan Kuhn sa toto tvrdenie rozhodol podporiť i jednoduchou porovnávacou analýzou. Prostredníctvom infozákona si vyžiadal od siedmich ministerstiev a úradu vlády (v eurospeaku sú tieto inštitúcie, ktoré sú zodpovedné za operačné programy, otitulované tiež ako tzv. riadiace orgány) informácie nielen o tom, akú cenu zaplatili za logá pre jednotlivé operačné programy, ale i o tom, akú metódu verejného obstarávania pritom použili.
Čuduj sa svete, jedine Janušekovo ministerstvo (prívlastok je namieste, keďže tento pán sa správa, ako by to ministerstvo spolu so SNS i vlastnil) „obstarávalo" svojskou nástenkovou metódou. No z hľadiska transparentnosti a efektívnosti sa ani mnohé ďalšie ministerstvá nemajú čím chváliť. Ví¤čšina z nich totiž pri obstarávaní loga použila postup podľa §102 zákona o verejnom obstarávaní (zadávanie zákaziek s nízkymi hodnotami), teda uskutočnili prieskum trhu a následne oslovili vybrané subjekty na predloženie cenových ponúk. Ani jeden riadiaci orgán nezverejnil výzvu na predkladanie ponúk vo vestníku verejného obstarávania, v celoštátnej tlači alebo aspoň na svojej webstránke. Inak povedané, ministerstvá neobstarávali postupmi, ktorými je možné docieliť nižšiu cenu a šetriť tak verejné financie (rozumej peniaze daňovníkov). Posúďte sami:
Z porovnávacej analýzy KI nevyplýva len to, že viaceré ministerstvá „obstarali" logá pridraho (suverénom je Janušekovo MVRR SR), ale že peniaze daňovníkov premrhali navyše za logá nízkej grafickej úrovne. Opí¤ť, posúďte sami a zahrajte sa s ministrom Janušekom hru „nájdi rozdiel":
Závery a odporúčania
Bude to znieť ako z obohranej platne, ale áno, minister Janušek by mal odstúpiť. Zodpovednosť za preukázateľné mrhanie verejnými financiami na ministerstve je na pleciach ministra už dávno a čakanie na výsledky akýchkoľvek kontrol je len zbytočným a trápnym divadlom (lístky na toto úbohé predstavenie pod vedením zlostného mračiaceho sa režiséra si platíme chtiac-nechtiac my všetci). Treba však podotknúť, že samotné odvolanie ministra nestačí. Treba okamžite aspoň:
- novelizovať zákon o verejnom obstarávaní, ktorý je (zjavne úmyselne) deravý a umožňuje to, čomu by mal takýto zákon v slušnej krajine naopak brániť - teda netransparentné a neefektívne mrhanie verejných financií (čiže peňazí daňovníkov - túto vysvetlivku je nevyhnutné omieľať stále znovu a znovu, keďže nezáujem občanov o veci verejné v tejto krajine vzbudzuje dojem, akoby si občania mysleli, že peniaze, ktoré vláda spravuje, sú jej, a teda nech si s nimi naša múdra vláda robí, čo chce, veď čo je nás do toho...),
- umožniť verejnosti nahliadnuť do výberového procesu, v ktorom sa na ministerstvách rozhoduje o tom, ktorý projekt získa z eurofondov podporu. Dnes sa zví¤čša nedozvieme, kto hodnotí projekty, ako a prečo hodnotí práve tak, ako hodnotí, a prečo niekto podporu z našich daní a z peňazí daňovníkov ostatných členských krajín EÚ získa a iný nie. Aké mrhanie v eurofondoch nás v prebiehajúcej sedemročnici (2007-2013) čaká, predviedli viaceré riadiace orgány hneď v úvode obstaraním predražených lôg. Majme na pamí¤ti hrozbu ďalších zlodejín vždy, keď sa ktorékoľvek spomínané logo objaví, zvestujúc nám ďalšie a ďalšie výzvy na podávanie projektov.
Najčistejšie riešenie problému mrhania vlády a zlodejín, ktoré sa tu dejú, by bolo zrušenie eurofondov ako takých, no taký optimistický scenár nie je možné v EÚ v dohľadnej dobe očakávať.
Autor je analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Celý článok bol uverejnený dňa 19. marca 2009 na blogu KIosk a nájdete ho tu.
