Dve správy pre Slovensko: jedna dobrá a jedna zlá
20.5.2008 |
|
Mám pre vás dve správy. Jednu dobrú a jednu zlú. Ktorú chcete počuť (čítať) prvú? Začnem radšej tou zlou, aby sme skončili "happy end-om".
Národná rada Slovenskej republiky minulý týždeň zamietla v prvom čítaní €žnávrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov€œ. Pod týmto nič nehovoriacim názvom sa skrýva stručný, ale zaujímavý návrh zákona z dielne SGI, ktorý predkladali poslanci SDKÚ-DS Lucia Žitňanská a Ivan Mikloš.
Kľučový je § 8a odsek 5 v ktorom sa píše:
€žSprávca kapitoly alebo orgán štátnej správy, ktorý je svojimi príjmami a výdavkami napojený na štátny rozpočet, alebo iná rozpočtová organizácia, ak tak ustanoví osobitný zákon, ktorý podľa § 8 ods. 2 poskytuje dotácie zo štátneho rozpočtu, je povinný na svojej internetovej stránke zverejniť najneskôr do 15 dní od rozhodnutia o poskytnutí alebo neposkytnutí dotácie
- a) názov fyzickej osoby alebo právnickej osoby žiadateľa o dotáciu (aj tých, ktorým dotácia rozhodnutím nebola pridelená)
b) výšku požadovanej dotácie,
c) účel na ktorý bola dotácia požadovaná,
d) vyhodnotenie žiadosti z hľadiska kritérií, ktoré boli ustanovené na poskytnutie dotácie s uvedením bodov alebo percentuálnym vyjadrením vo vzťahu k jednotlivým kritériám,
e) výšku poskytnutej dotácie, ak bola dotácia poskytnutá,
f) zoznam osôb, ktoré posudzovali splnenie podmienok na poskytnutie dotácie,
g) osobu, ktorá rozhodla o poskytnutí dotácie v prípade, ak o poskytnutí dotácie nerozhodoval priamo štatutárny orgán,
h) štatút a rokovací poriadok komisie, ktorá posudzovala žiadosť o poskytnutie dotácie, ak bol vydaný.€œ
A významný je aj odsek 7 podľa ktorého €žustanovenia odseku 1 až 6 sa použijú aj na použitie prostriedkov Európskej únie€œ.
Písmená (d) a (f) som nedal polohrubým náhodou. Aj keď od kauzy €žRoland Tóth€œ uplynulo už pekných pár rokov, počas ktorých došlo k mnohým pozitívnym zmenám pri stransparentňovaní procesu rozdeľovania fondov Európskej únie (tzv. Hrubalov materiál), rozhodovanie o tom, kto dostane a kto nedostane nenávratné finančné prostriedky (NFP) z fondov EÚ je stále zastrené rúškom tajomstva, čo vytvára veľký priestor nielen pre fámy a podozrenia typu €žjedna pani povedala€œ ale aj na skutočnú korupciu a klientelizmus, ktoré svojho času €“ ešte ako opozičný politik €“ kritizoval aj terajší premiér Robert Fico.
Práve otázky KTO posudzuje žiadosti o NFP, AKí‰ je vyhodnotenie jednotlivých žiadostí o NFP, KTO sú členovia výberových komisií a podľa AKíCH pravidiel rozhodujú o tom kto dostane a kto nedostane NFP z fondov EÚ sú kľúčové pri minimalizovaní rizika korupcie a klientelizmu, resp. odhaľovaní takýchto prípadov súvisiacich s rozhodovaním o miliardách korún (či skôr o miliardách EUR).
Pre mňa nepochopiteľné je, že proti posunutiu tejto novely zákona do druhého čítania, podľa informácií na web stránke NR SR, hlasovali nakoniec aj poslanci SDKÚ-DS vrátane oboch predkladateľov. Posunutie novely zákona do druhého čítania tak nakoniec podporilo iba 34 poslancov NR SR: všetci prítomní poslanci SMK, všetci štyria odídenci z KDH zakladajúci KDS, ví¤čšina zvyšných poslancov KDH ako aj nezávislý poslanec Peter Gabura. Ostatní (prevažne koaliční) poslanci hlasovali proti alebo sa hlasovania zdržali.
A teraz tá dobrá správa. Národná rada Slovenskej republiky minulá týždeň prijala novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám bez akéhokoľvek obmedzenia práv občanov. V tejto chvíli tak už môžeme iba špekulovať nad tým, či nahlas formulované obavy mimovládnych organizácií a občianskych aktivistov z toho, že novelizáciu zákona môže vládna koalícia zneužiť a prostredníctvom pozmeňujúcich poslaneckých návrhov obmedziť rozsah prístupu k informáciám boli len plané reči, šírenie zbytočnej paniky resp. falošný poplach, alebo naopak, práve tento poplach spôsobil, že si nikto z vládnej koalície netrúfol do infozákona zasiahnuť takým spôsobom, ktorý by obmedzil právo občanov na informácie.
Podstatné je, že občania budú môcť naďalej využívať právo na informácie a vyžadovať od ústredných orgánov štátnej správy napr. aj informácie o tom KTO posudzuje žiadosti o NFP z fondov EÚ, AKí‰ je vyhodnotenie jednotlivých žiadostí o NFP, KTO sú členovia výberových komisií a podľa AKíCH pravidiel rozhodujú o tom kto dostane a kto nedostane NFP z fondov EÚ.
Bude to síce zložitejšie, ako keby zodpovedné orgány štátnej správy tieto informácie zverejňovali aktívne, tak ako to predpokladala novela zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, pretože sa môže stať, že ministerskí úradníci dostanú niekoľko podobných žiadostí o informácie a miesto toho aby ich raz zverejnili na internete, budú ich musieť zasielať niekoľkokrát na niekoľko adries.
Príklady z dávnejšej i nedávnej minulosti i súčasnosti , z domova i zo zahraničia , nás však nabádajú k ostražitosti a k tomu aby sme sa politikom a štátnym úradníkom neustále pozerali na prsty.
Autor je analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Článok bol publikovaný na blog.sme.sk.
