Zabudnite na regionálne rozdiely

Tlač článku 10.5.2014 | Dušan Sloboda | Články

Hoci Európska únia realizuje regionálnu politiku financovanú miliardami eur z eurofondov už desaťročia, v plnení hlavného cieľa tejto politiky – teda v znižovaní regionálnych rozdielov – úspešná nie je. Nedarí sa to ani na Slovensku.

Programové vyhlásenia všetkých slovenských vlád od roku 2002 hovorili o potrebe znižovania regionálnych rozdielov. Ani jedna z vlád však nenasmerovala európske peniaze predovšetkým do regiónov s najvyššou nezamestnanosťou a chýbajúcou alebo nekvalitnou infraštruktúrou.

Rozhodnutia vlád o tom, kam posielajú eurofondy, ďalšie dotácie a stimuly z našich daní, tak, paradoxne, prispievajú k rastu medziregionálnych a vnútroregionálnych rozdielov. A to je opačný jav v porovnaní s tým, čo politici občanom sľubovali pred vstupom do Únie i po ňom.

Cynicky vyznievajú i predvolebné vyhlásenia niektorých aktuálnych kandidátov na europoslancov o tom, ako sa budú zasadzovať o zmierňovanie regionálnych rozdielov. Nemôžu, nemajú ako. Nariadenia pre eurofondy na roky 2014 až 2020 sa už v Únii schválili a o rámci na ďalšie obdobie sa bude rozhodovať v roku 2020. Teda v termíne, po ktorý mandát, na ktorý si pýtajú od voličov poverenie v týchto dňoch, nesiaha.

Status quo pretrvá

Investície do verejnej infraštruktúry a verejných služieb boli a sú realizované nerovnomerne, prioritne do aglomerácií ví¤čších miest a do regiónov Považia. Do regiónov juhu stredného Slovenska či východných prihraničných regiónov, kam nevedie kvalitné cestné ani železničné spojenie a mnohí kvalifikovaní ľudia už odtiaľ odišli za prácou inam, sa budú investori i naďalej lákať márne. Navyše všetko nasvedčuje tomu, že takto bude nastavený systém rozdeľovania eurofondov i v období rokov 2014 až 2020.

Napríklad aktivity týkajúce sa mestského rozvoja, na ktoré je z fondov vyčlenených takmer 400 miliónov eur, budú podľa vládneho návrhu partnerskej dohody, ktorý aktuálne posudzuje Európska komisia, podporované len v ôsmich krajských centrách a ich zázemí.

V juhovýchodnej diagonálnej polovici územia Slovenska (Banskobystrický, Košický a Prešovský samosprávny kraj), kde je najvyššia nezamestnanosť, najmenej investícií do verejnej infraštruktúry a najmenej investorov, budú len tri podporované centrá udržateľného mestského rozvoja (Banská Bystrica, Košice a Prešov).

Posledné dve menované mestá tvoria vzhľadom na ich vzájomnú vzdialenosť de facto jedno dvojcentrum. Vo zvyšnej časti Slovenska, ktorá je rozvinutejšia, bude takých centier až pí¤ť. Niet pochýb, že takto nastavený rámec k znižovaniu rozdielov neprispeje.

V politike Únie, ktorú naša vláda nasleduje, sa začínajú čoraz viac biť dva princípy. Jeden, starší, naďalej formálne platný, hovorí, že táto politika má znižovať regionálne rozdiely. Druhý, novší, hovorí, že by sa eurofondy mali koncentrovať do regiónov, v ktorých sa dá očakávať „najvyššia miera efektívnosti využívaných investícií“. Únia postupne ustupuje od neúspešne plneného cieľa znižovať regionálne rozdiely a prechádza k stratégii koncentrácie eurofondov do vybraných centier.

Eurofondy nás nespasia

Naše regióny dlhodobo kvári nezamestnanosť a jej miera je i jedným z ukazovateľov vývoja rozdielov v Únii. Kým v čase nášho vstupu do EÚ miera evidovanej nezamestnanosti presahovala 14 percent, aktuálne je to len o percento menej. A to štatistiku vylepšuje okrem iných i fakt, že desaťtisíce občanov Slovenska, pre ktorých doma práca nie je, ju vďaka otvorenému trhu našli v krajinách Únie.

Ak sa pozrieme na situáciu v regiónoch, tak v máji 2004 dosahovala miera evidovanej nezamestnanosti viac než dvadsať percent až v dvadsiatke okresov, aktuálne je taká situácia stále v pí¤tnástich. Vedie okres Rimavská Sobota, v ktorom v máji 2004 dosahovala nezamestnanosť viac než 30 percent, v marci 2014 to bolo dokonca 32 percent. Regionálne rozdiely na Slovensku vstup do Únie a ani prílev eurofondov nevyriešil. Ani nemohol.

Treba prestať blúzniť s očakávaniami, že eurofondy vyriešia všetky naše problémy. Kľúčovou ostáva nezamestnanosť, a tá je dôsledkom zle nastavených domácich politík. Treba konečne začať pracovať na skutočnej komplexnej reforme vzdelávania a na tom, aby štát nebránil nezmyselnými predpismi, reguláciami a daňovo-odvodovým bremenom zamestnávaniu či podnikaniu ľudí v takej miere, ako to robí dnes.

Nedá sa donekonečna spoliehať na stratégiu, že situáciu ľudí v regiónoch zlepšia dočasné opatrenia vlády typu dotovania pracovných miest z eurofondov alebo z investičných stimulov. Skúsenosť ostatných desiatich rokov ukazuje, že táto cesta nás správnym smerom nevedie.

Autor je analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 9. mája 2014.

Slovensko čerpá eurofondy pomalšie
17.09.2017 | Dušan Sloboda


Café Európa: Kam idú eurofondy?
27.01.2016 | Ivan Kuhn


.týždeň: Tunelovanie eurofondov
06.05.2014 | Ivan Kuhn

Videoarchív týždenníka .týždeň zo dňa 6. mája 2014, k dispozícii tiež tu.


TEDx: Operačný program krajšie Slovensko
15.08.2013 | Jakub Ptačin


Eurofondy a regionálne rozdiely v Európskej únii
05.02.2013 | Dušan Sloboda

regio.institute.sk


EÚ sa v boji s regionálnymi rozdielmi nedarí
05.02.2013 | Dušan Sloboda
Spustiť video

Videokomentár pre týždenník .týždeň zo dňa 2. februára 2013 nájdete k dispozícii tiež tu.