Veda vs. dia─żnice

Tla─Ź ─Źl├ínku 31.3.2011 | Du┼ían Sloboda | ─îl├ínky

Presun├║┼ą ─Źi nepresun├║┼ą ─Źas┼ą pe┼łaz├ş z bal├şka eurofondov, p├┤vodne vyhraden├ęho vede, na dia─żnice? Tak znie ot├ízka, ku ktorej sa v ostatn├Żch t├Ż┼żd┼łoch vyjadruj├║ vl├ída, politici, vedci a raz tak, raz onak i Brusel. Zauj├şma niekoho, ─Źi i┼íli doteraz tie peniaze na vedu skuto─Źne na vedu?

Vl├ída navrhla, aby sa na dostavbu dia─żnic pou┼żilo z eurofondov viac, ne┼ż bolo v aktu├ílnej eur├│pskej pl├ínovacej sedemro─Źnici 2007-2013 p├┤vodne vy─Źlenen├Żch a dohodnut├Żch s Bruselom. ─îas┼ą pe┼łaz├ş (250 mil. €) sa m├í z├şska┼ą presunom od ┼żelezn├şc k cest├ím, ─Źas┼ą (vy┼íe 380 mil. €) presunom z in├Żch oblast├ş, pri─Źom v r├ímci tohto bal├şka vl├ída r├íta i s pou┼żit├şm 118 mil. € rezervovan├Żch p├┤vodne pre vedu.

Vl├ída mieni, Brusel men├ş

Ke─Ć┬Ć┼że ide o eurofondy – teda o peniaze nielen na┼íe, ale i da┼łovn├şkov ─Ć┬Ćal┼í├şch ─Źlensk├Żch kraj├şn, rozhodnutie o presunoch nevis├ş len na bedr├ích na┼íej vl├ídy. Potrebn├ę s├║ vyjedn├ívania a dohoda s Eur├│pskou komisiou v Bruseli. T├í najprv optimizmus vl├ídy po rozhovoroch so zodpovedn├Żm ministrom Fige─żom zmrazila deklarovanou neochotou podpori┼ą navrhovan├ę zmeny. Tamoj┼íia arm├ída ├║radn├şkov vie predsa lep┼íie, ─Źi m├í na Slovensku z eurofondov osta┼ą i nie─Źo vidite─żn├ę, zaliate do bet├│nu a asfaltu, sprev├ídzan├ę t├Żmi ohyzdn├Żmi propagandistick├Żmi tabu─żami s eur├│pskou vlajkou, alebo ─Źi bude oso┼żnej┼íie, ke─Ć┬Ć sa eur├í rozkradn├║ a rozpr├í┼íia v socialistickej agende soci├ílnej inkl├║zie, bludnej lisabonskej konkurencieschopnosti, na hlavu postavenej rodovej rovnosti a v podpore regul├íciami umelo vytv├íran├ęho envirobiznisu, alebo ─Źi sa strovia skr├Żvan├şm dofinancovania n├íkladov na absurdne sa roz┼íiruj├║cu sie┼ą vysok├Żch ┼ík├┤l pod pl├í┼ítik vedy.

Po ─Ć┬Ćal┼íom stretnut├ş, tentoraz na ├║rovni premi├ęrky Radi─Źovej a ┼í├ęfa komisie Barrosa, v┼íak do┼ílo k ist├ęmu prelomeniu ─żadov. Vyplynulo toti┼ż, ┼że mo┼żnos┼ą vyu┼żi┼ą dodato─Źn├ę zdroje z eurofondov na dostavbu dia─żnic tu predsa len je. Treba v┼íak Brusel presved─Źi┼ą, ┼że dopravn├ę projekty s├║ pripraven├ę, ned├┤jde k sklzu pri obstar├ívan├ş ─Źi posudzovan├ş vplyvov na ┼żivotn├ę prostredie a ur├Żchli sa realiz├ícia doteraj┼í├şch projektov. Presun z in├Żch oblast├ş je vraj mo┼żn├Ż, ak sa preuk├í┼że, ┼że je problematick├ę min├║┼ą ich na p├┤vodn├ę ├║─Źely, teda na informatiz├íciu, zamestnanos┼ą, konkurencieschopnos┼ą, vzdel├ívanie a vedu. Splni┼ą takto formulovan├ę podmienky je v┼íak takmer nemo┼żn├ę, iba┼że by diabol skryt├Ż v detailoch vyzeral inak, ako sa nahrubo jav├ş.

Z├íchran├íri bez pam├ş┬Ąte?

Na┼íi vedci v┼íak nelenili a k├Żm sa byrokratick├Ż kolos v Bruseli rozh├Żbal, vyrukovali s pet├şciou Zachr├í┼łme vedu, ktor├║ podporili tis├şce ─żud├ş. Desiatky ├║vodn├Żch signat├írov, medzi nimi i rektori, dekani a riaditelia vedeck├Żch ├║stavov, tvrdia, ┼że „v dobe, ke─Ć┬Ć sa na ├║rovni E├Ü zd├┤raz┼łuje potreba ┼ít├ítnej podpory vzdel├ívania, vedy a inov├íci├ş, sa SR st├íva unik├ítnou t├Żm, ┼że pres├║va obrovsk├ę sumy z dlhodobo podfinancovanej slovenskej vedy na dia─żnice, ktor├ę je mo┼żn├ę financova┼ą aj in├Żm sp├┤sobom, ako z eurofondov.“

Ak├ę in├ę sp├┤soby maj├║ akademici na mysli? Predra┼żen├ę obstar├ívania pre spriatelen├ę stavebn├ę firmy alebo in├ę sp├┤soby okr├ídania da┼łovn├şkov cez pochybn├ę PPP projekty? ┼át├ítny rozpo─Źet ponoren├Ż ┼íaf├íren├şm Ficovej vl├ídy do hlbok├Żch deficitov? Pre─Źo nespisovali pet├şcie vtedy, ke─Ć┬Ć sa tu ┼íiroko rozsievali probl├ęmy, d├┤sledky ktor├Żch sa dnes ┼żn├║? Net├Żkalo sa to ich kol├í─Źa? Kde boli p├íni vedci vtedy, ke─Ć┬Ć sa tu tunelovali verejn├ę zdroje? Viacer├ş p├íni akademici zo SAV sedeli s Ficom a spol. za jedn├Żm stolom a na spolo─Źn├Żch tzv. vedeck├Żch konferenci├ích si h├║dli o v├şzii Slovenska do roku 2020, ktor├║ realizovala SAV na objedn├ívku Ficovej vl├ídy. Nev┼íimli si, ┼że za vtedaj┼íiu zbojn├şcku hostinu treba teraz plati┼ą ├║─Źet?

OPVaV v ─Ź├şslach

Na Opera─Źn├Ż program V├Żskum a v├Żvoj (OPVaV) pl├ínuje Slovensko min├║┼ą a┼ż 1,4 mld. €, ─Źo predstavuje asi 10% zo v┼íetk├Żch eurofondov, ktor├Ż m├íme k dispoz├şcii na obdobie 2007-2013. Z 11 programov, prostredn├şctvom ktor├Żch sa prerozde─żuj├║ eurofondy, len 3 z nich maj├║ viac pe┼łaz├ş na m├ş┼łanie, ne┼ż OPVaV.

Za─Źiatkom roka 2011 bolo vy─Źerpan├Żch (teda re├ílne vyplaten├Żch) asi 10% z tohto bal├şka a zazmluvnen├Żch (teda pridelen├Żch projektom) takmer 60%. Ost├íva teda zazmluvni┼ą zvy┼ín├Żch 40%, ─Źo predstavuje pribli┼żne 550 mil. €. Vl├ída chce z tohto programu pou┼żi┼ą na dia─żnice pribli┼żne 118 mil. €, tzn. menej ako 10% p├┤vodnej alok├ície na OPVaV. Alebo, ak sa na to pozrieme cez prizmu nezazmluvnen├ęho bal├şka pe┼łaz├ş, ide o 20% zo sumy 550 mil. €, ktor├í e┼íte nebola pridelen├í v r├ímci OPVaV na konkr├ętne projekty.

Otázky bez záujmu ich zodpovedania

Ako sa m├ş┼łal bal├şk eurofondov na v├Żskum a v├Żvoj doteraz? Podporovali sa najlep┼íie vedeck├ę pracovisk├í a univerzity? Podporovala sa kvalita alebo tak trochu ka┼żd├Ż a v┼íetko? ┼áli eurofondy na skuto─Źne excelentn├ę projekty alebo sa sk├┤r rozhadzovali na v┼íetky strany?

Z kus├Żch inform├íci├ş, ktor├ę s├║ o zazmluvnen├Żch projektoch OPVaV zverejnen├ę (viac na www.asfeu.sk), vypl├Żva, ┼że na z├íklade takmer dvoch desiatok v├Żziev vyhl├ísen├Żch v rokoch 2008 a 2009 boli eurofondy v celkovej v├Ż┼íke vy┼íe 660 mil. € prerozdelen├ę na takmer 350 projektov. Vy┼íe 110 mil. € z tohto bal├şka ┼ílo na podporu 69 projektov v├Żskumn├Żch aktiv├şt s├║kromn├Żch firiem.

┼át├ít sa teda rozhodol, ┼że vybran├ę firmy (niektor├ę i viackr├ít) podpor├ş z eurofondov, a touto ┼ít├ítnou pomocou ich na trhu zv├Żhodn├ş pred ich konkurenciou. ─îo na to na┼íi vedci? Ide pritom o takmer identick├║ sumu, o ktor├║ bojuj├║ v pet├şcii.

Hlava-nehlava, veda-neveda

Nemenej zauj├şmav├ę je i to, ako sa rozdelilo 550 mil. € medzi vysok├ę ┼íkoly a SAV. Z takmer 280 podporen├Żch projektov bolo 57 z SAV, pri─Źom prij├şmate─żmi vy┼íe 100 mil. € pre SAV bolo 28 r├┤znych ├║stavov a pracov├şsk akad├ęmie. Nepochybne, viacer├ę pracovisk├í SAV, hoci z─Ć┬Ćaleka nie v┼íetky, s├║stre─Ć┬Ćuj├║ skuto─Źn├║ kvalitu vedeck├ęho v├Żskumu v tejto krajine.

Ako ukazuj├║ hodnotiace spr├ívy Akredita─Źnej komisie ─Źi ka┼żdoro─Źn├ę hodnotenia Akademickej rankingovej a ratingovej agent├║ry (ARRA), medzi takmer tromi desiatkami na┼íich vysok├Żch ┼ík├┤l, univerz├şt a pseudouniverz├şt s├║ ve─żk├ę rozdiely v kvalite. Pri rozhadzovan├ş eurofondov v┼íak h─żadisko kvality zjavne podstatn├ę nebolo. Najviac projektov (33) a najv├ş┬Ą─Ź┼í├ş objem pe┼łaz├ş (55 mil. €) s├şce ┼ílo na projekty predkladan├ę na┼íou najstar┼íou a v medzin├írodnom porovn├ívan├ş najkvalitnej┼íou Univerzitou Komensk├ęho v Bratislave, av┼íak v prepo─Źte na ┼ítudenta (2016 €) to u┼ż tak├í sl├íva nie je. Tromfla ju i Katol├şcka univerzita v Ru┼żomberku, ktor├í na svojich 5 projektov z├şskala 15 mil. €, ─Źo v prepo─Źte na ┼ítudenta vych├ídza 2037 €. Medzi podporen├Żmi projektmi KU bola napr├şklad Implement├ícia a prenos v├Żsledkov v├Żskumu slovenskej sakr├ílnej hudby do umeleckej ─Źinnosti v akademickom prostred├ş. ├Ü─Źet za tento pr├şnos do slovenskej vedy je ┼ítvr┼ąmili├│na eur.

Iste nie je prekvapen├şm, ┼że za minulej vl├ídy sa darilo ┼Żilinskej univerzite. Na moderniz├íciu infra┼ítrukt├║ry z├şskala 5 mil. € i Tren─Źianska univerzita Alexandra Dub─Źeka v Tren─Ź├şne, zmietaj├║ca sa v plagi├ítorsk├Żch ┼íkand├íloch. Centrum v├Żskumu ┼żivo─Ź├ş┼ínej v├Żroby v Nitre z├şskalo z OPVaV takmer 0,7 mil. € na projekt Zvy┼íovanie ├║─Źinnosti z├şskavania mlieka od kr├ív a bahn├şc vo v├ş┬Ązbe na kvalitu mlieka, zdravie vemena a welfare zvierat. Diapaz├│n toho, ─Źo na Slovensku poklad├íme za vedu, navy┼íe hodn├║ podpory z verejn├Żch zdrojov, skuto─Źne nem├í hranice. Alebo sme tak├ş bohat├ş, ┼że si ten rozsah m├┤┼żeme dovoli┼ą? ─îo na to na┼íi vedci?

K svetl├Żm zajtraj┼íkom

Dia─żnice na Slovensku sa stavaj├║ dlho a draho. Ni─Ź na tom nezmenila ani Ficova vl├ída s jej s─żubom dia─żni─Źn├ęho prepojenia Bratislavy a Ko┼í├şc do roku 2010, v mene ktor├ęho nev├íhala vedome proti├║stavne po┼íliapava┼ą vlastn├şcke pr├íva.

Eurofondmi sa na Slovensku mrh├í bezhlavo a zlodejsky. Ni─Ź na tom nezmen├ş ┼żiadna vl├ída, ak hlavn├Żm cie─żom ostane to ─Źerpanie pre ─Źerpanie. A slovensk├ę vysok├ę ┼íkolstvo a veda si ┼żiadne nav├Ż┼íenie z na┼íich ─Źi eur├│pskych verejn├Żch zdrojov nezasl├║┼żia, k├Żm ned├┤jde k oddeleniu plevy od zrna a ku skoncovaniu podpory niveliz├ície a priemernosti. Bez reforiem a s eurofondmi, ktor├ę s├║ v┼íak na cestu k niveliz├ícii a priemernosti ako stvoren├ę, to v┼íak p├┤jde ┼ąa┼ż┼íie. A ─Źo na to na┼íi vedci?

Autor je analytik Konzervat├şvneho in┼ítit├║tu M. R. ┼átef├ínika.

─îl├ínok bol publikovan├Ż v Konzervat├şvnych listoch 03/2011.

Slovensko ─Źerp├í eurofondy pomal┼íie
17.09.2017 | Dušan Sloboda


Caf├ę Eur├│pa: Kam id├║ eurofondy?
27.01.2016 | Ivan Kuhn


.t├Ż┼żde┼ł: Tunelovanie eurofondov
06.05.2014 | Ivan Kuhn

Videoarch├şv t├Ż┼żdenn├şka .t├Ż┼żde┼ł zo d┼ła 6. m├íja 2014, k dispoz├şcii tie┼ż tu.


TEDx: Opera─Źn├Ż program kraj┼íie Slovensko
15.08.2013 | Jakub Pta─Źin


Eurofondy a regionálne rozdiely v Európskej únii
05.02.2013 | Dušan Sloboda

regio.institute.sk


E├Ü sa v boji s region├ílnymi rozdielmi nedar├ş
05.02.2013 | Dušan Sloboda
Spusti┼ą video

Videokoment├ír pre t├Ż┼żdenn├şk .t├Ż┼żde┼ł zo d┼ła 2. febru├íra 2013 n├íjdete k dispoz├şcii tie┼ż tu.