Ako eurofondy neznižujú rozdiely
31.5.2007 |
|
Znižovanie regionálnych rozdielov pomocou eurofondov v praxi nefunguje.
Znie to už ako obohraná platňa. Politici, či už európski, alebo tí naši, hlásiaci sa k ľavici alebo pravici, nás svorne balamutia, že je nevyhnutné znižovať regionálne rozdiely. Receptom sú vraj eurofondy, ktoré oni z našich daní pomôžu rozdeliť medzi regióny. A rozdiely medzi regiónmi sa odstránia. Naozaj?
Analyzovali sme smerovanie podpory z eurofondov do jednotlivých regiónov v celkovej sume vyše štyroch miliárd korún na prípade priority Lokálna infraštruktúra v rokoch 2004 - 2006. Ide o peniaze, ktoré prerozdeľovalo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, pričom konečnými príjemcami boli najmí¤ samosprávy obcí a miest z celého Slovenska s výnimkou Bratislavského kraja. Podporované boli investičné projekty so zameraním napríklad na rekonštrukciu a modernizáciu budov sociálnych, zdravotných, kultúrnych a iných zariadení v majetku samospráv, ale i neinvestičné projekty so zameraním na prípravu územných plánov či stratégií rozvoja obcí a mikroregiónov.
Ako plnia eurofondy cieľ
Ak by eurofondy mali plniť svoj cieľ, teda napomáhať vyrovnávaniu regionálnych rozdielov, vyššiu podporu by mali dostávať tie regióny, ktoré štatisticky vykazujú v porovnávaných ukazovateľoch (napr. miera nezamestnanosti) horšie výsledky. Eurofondy by mali smerovať najmí¤ do tých regiónov, ktoré sú definované v programových dokumentoch regionálnej politiky ako „menej rozvinuté“. Je to však tak?
Prerozdeľovanie eurofondov z priority Lokálna infraštruktúra do regiónov bolo výrazne nerovnomerné. Podporu vyššiu ako 150 miliónov korún získali na spolufinancovanie projektov, ktorých prijímateľmi sú najmí¤ samosprávy, okresy Dunajská Streda (284 miliónov korún), Nové Zámky (194 miliónov), Komárno (187 miliónov), Šaľa (161 miliónov) a Rimavská Sobota (154 miliónov). Na opačnom póle sú okresy Košice II až IV a Žarnovica, v ktorých nebol podporený ani jeden projekt.
Iné kritérium
Vzhľadom na výrazne odlišný počet obyvateľov jednotlivých okresov (od 12-tisíc obyvateľov v okrese Medzilaborce po 164-tisíc v okrese Prešov) je však vhodné porovnávať výšku prerozdelených eurofondov do regiónov v prepočte na počet obyvateľov toho-ktorého okresu. Viac než 2400 korún v prepočte na obyvateľa smeruje do okresov Tvrdošín, Dolný Kubín, Šaľa a Dunajská Streda. Ani jeden z okresov Banskobystrického, Košického a Prešovského kraja, teda troch krajov s najví¤čším sústredením okresov s nadpriemernou nezamestnanosťou, sa medzi najviac podporenými okresmi nenachádza. V prvej desiatke okresov zoradených podľa výšky príspevkov na obyvateľa, ktoré sú z eurofondov do okresov distribuované na základe projektov schválených ministerstvom, sú nielen „prioritné“ okresy, ktoré patria do prvej desiatky podľa miery nezamestnanosti (napr. Rimavská Sobota, Veľký Krtíš a Sobrance - všetky viac než 20 percent), ale i okresy s nezamestnanosťou na úrovni priemeru (napr. Tvrdošín, Dolný Kubín a Šaľa) či okres Dunajská Streda s výrazne podpriemernou mierou nezamestnanosti. Menej ako 800 korún na obyvateľa šlo do okresov Košice-okolie, Lučenec, Gelnica či Poltár, pričom všetky mali vyššiu nezamestnanosť než 20 percent (údaje sú za rok 2005).
Pomoc nejde tým, čo ju potrebujú
Ako ukazujú porovnania medzi výškou príspevkov z eurofondov poskytnutých do okresov (v prepočte na obyvateľa) na jednej strane, a mierou nezamestnanosti okresov na druhej strane, v prípade distribúcie eurofondov z priority Lokálna infraštruktúra do regiónov neboli systematicky podporované najmí¤ projekty z tých „menej rozvinutých“ regiónov krajiny. Ide o zjavný nesúlad medzi deklarovanou politikou znižovania regionálnych rozdielov a jej výkonom v realite. Potvrdzuje sa, že eurofondy sú len redistribučnou stratégiou, v rámci ktorej vlády ponúkajú transfery verejných financií, ktoré predtým získajú výberom daní od občanov a firiem (Slovenska a ostatných členských krajín Európskej únie). Nie je vôbec pravidlom, že „podpora“ či „pomoc“ z eurofondov je adresná a smerovaná tým, ktorí ju najviac potrebujú.
Znižovanie regionálnych rozdielov pomocou eurofondov znie už ako donekonečna sa opakujúci otravný reklamný slogan. Avšak, vyzerá to tak, že v tomto prípade máme navyše do činenia s „klamlivou reklamou“. Teraz je rad na „spotrebiteľoch“, dokedy sa nechajú klamať.
Autor je analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 30. mája 2007.
Analýza Eurofondy a regionálne rozdiely na Slovensku. Prípad priority Lokálna infraštruktúra (2004-2006) je voľne dostupná tu.
