Eurofondy a regionálne rozdiely

Tla─Ź ─Źl├ínku 25.6.2007 | Du┼ían Sloboda | ─îl├ínky

Znie to u┼ż ako obohran├í plat┼ła. Politici, ─Źi u┼ż eur├│pski alebo t├ş na┼íi, hl├ísiaci sa k ─żavici alebo k pravici, n├ís svorne balamutia, ┼że je nevyhnutn├ę zni┼żova┼ą region├ílne rozdiely. Receptom s├║ vraj eurofondy ─Źi investi─Źn├ę stimuly, ktor├ę oni z na┼íich dan├ş pom├┤┼żu rozdeli┼ą do regi├│nov. A rozdiely medzi regi├│nmi sa odstr├ínia. Naozaj?

Medzi v├ígne formulovan├Żmi utopick├Żmi cie─żmi E├Ü mo┼żno n├íjs┼ą i tento: „Na podporu svojho celkov├ęho harmonick├ęho v├Żvoja ├║nia rozv├şja a uskuto─Ź┼łuje ─Źinnosti ved├║ce k posil┼łovaniu svojej hospod├írskej, soci├ílnej a ├║zemnej s├║dr┼żnosti. ├Ünia sa zameriava najm├ş┬Ą na zni┼żovanie rozdielov medzi ├║rov┼łami rozvoja r├┤znych regi├│nov a zaostalosti najviac znev├Żhodnen├Żch regi├│nov.“ A odhodlanie plni┼ą ho nech├Żba ani na┼íim politikom, ─Źi u┼ż sa pova┼żuj├║ za pravicu, alebo ─żavicu. Vravia n├ím svorne, ┼że probl├ęmom s├║ region├ílne rozdiely, a tie treba zni┼żova┼ą. Vravia n├ím, ┼że maj├║ p├íky, ako ich zmierni┼ą. Vravia n├ím, ┼że zastavia ich prehlbovanie svojimi rozhodnutiami a politikou prerozde─żovania eurofondov ─Źi investi─Źn├Żch stimulov do regi├│nov. Skuto─Źne?

.dzurindova vláda a eurofondy

„Vl├ída bude vytv├íra┼ą r├ímcov├ę podmienky na zastavenie narastania region├ílnych rozdielov a ich postupn├ę zni┼żovanie,“ h├║dla si vl├ída Mikul├í┼ía Dzurindu vo svojom programovom vyhl├ísen├ş v roku 2002. Vl├ída ozna─Źovan├í za pravicov├║ tak len prebrala r├ętoriku, ktor├í je v Eur├│pskej ├║nii, teda v bloku, ku ktor├ęmu sme sa po─Źas jej vl├ídnutia pripojili, v kurze. V bloku, ktor├ęho „jadro“ m├í probl├ęmy so svoj├şm soci├ílnym modelom a deficitmi verejn├Żch financi├ş, no ─ż├║bivo prerozde─żuje tretinu eurorozpo─Źtu na region├ílnu politiku. Ako sa t├íto politika, v eurospeaku naz├Żvan├í „politika s├║dr┼żnosti“, aplikovala po─Źas minulej vl├ídy?

Analyzovali sme smerovanie podpory z eurofondov do jednotliv├Żch regi├│nov v celkovej sume vy┼íe ┼ítyroch mili├írd kor├║n na pr├şpade „priority Lok├ílna infra┼ítrukt├║ra v rokoch 2004 – 2006“ (anal├Żza je dostupn├í tu). Ide o peniaze, ktor├ę prerozde─żovalo ministerstvo v├Żstavby a region├ílneho rozvoja, pri─Źom kone─Źn├Żmi pr├şjemcami boli najm├ş┬Ą samospr├ívy obc├ş a miest z cel├ęho Slovenska s v├Żnimkou Bratislavsk├ęho kraja. Podporovan├ę boli investi─Źn├ę projekty so zameran├şm napr├şklad na rekon┼ítrukciu a moderniz├íciu budov soci├ílnych, zdravotn├Żch, kult├║rnych a in├Żch zariaden├ş v majetku samospr├ív, ale i neinvesti─Źn├ę projekty so zameran├şm na pr├şpravu ├║zemn├Żch pl├ínov ─Źi strat├ęgi├ş rozvoja obc├ş a mikroregi├│nov.

Anal├Żza prerozde─żovania zdrojov pre schv├ílen├ę projekty v r├ímci „Lok├ílnej infra┼ítrukt├║ry“, teda jednej z prior├şt „opera─Źn├ęho programu Z├íkladn├í infra┼ítrukt├║ra“ (v┼íetko term├şny eurospeaku z dokumentov E├Ü), nevyznieva veru v prospech zni┼żovania region├ílnych rozdielov. Ak by eurofondy mali plni┼ą svoj cie─ż, teda napom├íha┼ą vyrovn├ívanie region├ílnych rozdielov, vy┼í┼íiu podporu by mali dost├íva┼ą tie regi├│ny, ktor├ę ┼ítatisticky vykazuj├║ v porovn├ívan├Żch ukazovate─żoch (napr├şklad miera nezamestnanosti) hor┼íie v├Żsledky. Eurofondy by mali smerova┼ą najm├ş┬Ą do t├Żch regi├│nov, ktor├ę s├║ definovan├ę v programov├Żch dokumentoch region├ílnej politiky ako „menej rozvinut├ę“. Je to v┼íak tak? Ak sa pozrieme na pr├şspevky, ktor├ę ministerstvo v├Żstavby a region├ílneho rozvoja z eurofondov a ┼ít├ítneho rozpo─Źtu schv├ílilo na realiz├íciu projektov, zis┼ąujeme, ┼że najviac nez├şskali okresy s najvy┼í┼íou nezamestnanos┼ąou, teda tie „najzaostalej┼íie“. Prerozde─żovanie eurofondov z priority Lok├ílna infra┼ítrukt├║ra do jednotliv├Żch regi├│nov bolo v├Żrazne nerovnomern├ę. Podporu vy┼í┼íiu ako 150 mili├│nov kor├║n z├şskali na spolufinancovanie projektov, ktor├Żch prij├şmate─żmi s├║ najm├ş┬Ą samospr├ívy, okresy Dunajsk├í Streda (284 mil. Sk), Nov├ę Z├ímky (194 mil. Sk), Kom├írno (187 mil. Sk), ┼áa─ża (161 mil. Sk) a Rimavsk├í Sobota (154 mil. Sk). Na opa─Źnom p├│le s├║ okresy Ko┼íice II a┼ż IV a ┼Żarnovica, v ktor├Żch nebol podporen├Ż ani jeden projekt.

.zni┼żovanie ─Źi prehlbovanie?

Vzh─żadom na v├Żrazne odli┼ín├Ż po─Źet obyvate─żov jednotliv├Żch okresov (od 12-tis├şc obyvate─żov v okrese Medzilaborce po 164-tis├şc obyvate─żov okresu Pre┼íov) je v┼íak vhodn├ę porovn├íva┼ą v├Ż┼íku prerozdelen├Żch eurofondov do regi├│nov v prepo─Źte na po─Źet obyvate─żov jednotliv├Żch okresov. Viac ne┼ż 2400 kor├║n v prepo─Źte na obyvate─ża smeruje do okresov Tvrdo┼í├şn, Doln├Ż Kub├şn, ┼áa─ża aDunajsk├í Streda. Ani jeden z okresov Banskobystrick├ęho, Ko┼íick├ęho a Pre┼íovsk├ęho kraja, teda troch krajov s najv├ş┬Ą─Ź┼í├şm s├║streden├şm okresov s nadpriemernou nezamestnanos┼ąou, sa medzi najviac podporen├Żmi okresmi nenach├ídza. V prvej desiatke okresov zoraden├Żch pod─ża v├Ż┼íky pr├şspevkov na obyvate─ża, ktor├ę s├║ z eurofondov do okresov distribuovan├ę na z├íklade projektov schv├ílen├Żch ministerstvom, s├║ nielen „prioritn├ę“ okresy, ktor├ę patria do prvej desiatky pod─ża miery nezamestnanosti (napr. Rimavsk├í Sobota, Ve─żk├Ż Krt├ş┼í a Sobrance – v┼íetky viac ne┼ż 20 %), ale i okresy s nezamestnanos┼ąou na ├║rovni priemeru (napr. Tvrdo┼í├şn, Doln├Ż Kub├şn a ┼áa─ża) ─Źi okres Dunajsk├í Streda s v├Żrazne podpriemernou mierou nezamestnanosti (7,4 %, priemer za SR bol 11,4 %). Svoju rolu tu zjavne zohrala i politick├í pr├şslu┼ínos┼ą poskytovate─ża eurofondov (ministerstvo veden├ę nominantmi za SMK) a ich kone─Źn├Żch prij├şmate─żov (samospr├ívy na ─Źele so starostami a prim├ítormi za SMK). Menej ako 800 kor├║n na obyvate─ża ┼ílo do okresov Ko┼íice – okolie, Lu─Źenec, Gelnica ─Źi Polt├ír, pri─Źom v┼íetky mali vy┼í┼íiu nezamestnanos┼ą ne┼ż 20 % (├║daje s├║ za rok 2005).

Namieste je ot├ízka, ─Źi toto m├í by┼ą t├í politika zni┼żovania rozdielov, ke─Ć┬Ć tie „rozvinutej┼íie“ regi├│ny jej prostredn├şctvom dost├ívaj├║ viac ne┼ż tie „zaostalej┼íie“. O korupcii a klientelizme ani nevraviac.

.ficova vl├ída a investi─Źn├ę stimuly

Ficova vl├ída nezaost├íva a v programovom vyhl├ísen├ş sa tie┼ż hl├ísi k zni┼żovaniu region├ílnych rozdielov. „Je spravodliv├ę a spr├ívne, ak na takom malom ├║zem├ş, ako je Slovensko, s├║ tak├ę obrovsk├ę rozdiely medzi jednotliv├Żmi regi├│nmi?“ kl├ídla si re─Źn├şcku ot├ízku vo svojom volebnom programe v roku 2006 dnes dominantn├í vl├ídna strana SMER. Soci├ílni demokrati si v „boji“ s region├ílnymi rozdielmi ur─Źili i priority: „SMER vid├ş ako osobitne problematick├ę kraje Banskobystrick├Ż, Ko┼íick├Ż a Pre┼íovsk├Ż. V t├Żchto rizikov├Żch krajoch SMER presad├ş prijatie vl├ídnych projektov rozvoja. Tie spolu s vyu┼żit├şm da┼łov├Żch a odvodov├Żch n├ístrojov na stimul├íciu miestneho mal├ęho a stredn├ęho podnikania, d├┤slednej┼í├şm smerovan├şm zahrani─Źn├Żch invest├şci├ş, alokovan├şm finan─Źn├Żch zdrojov z pomoci E├Ü a zv├Ż┼íenou podporou cestovn├ęho ruchu postupne na┼ítartuj├║ proces rovnomernej┼íieho soci├ílneho a ekonomick├ęho rozvoja na ├║zem├ş Slovenskej republiky.“

Z h─żadiska v├Ż┼íky vl├ídnej podpory invest├şci├ş s├║ jednotliv├ę regi├│ny Slovenska na ├║rovni okresov rozdelen├ę do troch z├íkladn├Żch z├│n pod─ża miery evidovanej nezamestnanosti. Prioritnou je takzvan├í zelen├í z├│na, kde sa nach├ídza 29 okresov s mierou nezamestnanosti nad 15 %, pri─Źom ide najm├ş┬Ą o okresy Banskobystrick├ęho, Ko┼íick├ęho a Pre┼íovsk├ęho kraja. Nasleduje ju takzvan├í ┼żlt├í z├│na a jej 29 okresov, najm├ş┬Ą ┼Żilinsk├ęho aNitrianskeho kraja, ktor├Żch miera nezamestnanosti je na ├║rovni od 10 % do 15 %. Posledn├║, takzvan├║ ─Źerven├║ z├│nu tvor├ş 21 okresov preva┼żne Bratislavsk├ęho, Tren─Źianskeho a Trnavsk├ęho kraja, ktor├Żch miera nezamestnanosti je maxim├ílne 10 %. Do ktor├Żch regi├│nov teda smerovali investi─Źn├ę stimuly po─Źas Ficovej vl├ídy od j├║la 2006 do za─Źiatku m├íja 2007?

Z na┼íej anal├Żzy o region├ílnom smerovan├ş investi─Źn├Żch stimulov vypl├Żva, ┼że z bal├şka vy┼íe 12 mili├írd kor├║n, o ktor├Żch poskytnut├ş vl├ída Roberta Fica doposia─ż po─Źas svojho p├┤sobenia rozhodla, bola investorom v Banskobystrickom, Ko┼íickom a Pre┼íovskom kraji, teda v troch krajoch s nadpriemernou nezamestnanos┼ąou, ur─Źen├í len jedna tretina stimulov. Na druhej strane len do Trnavsk├ęho kraja, ktor├Ż m├í navy┼íe podpriemern├║ nezamestnanos┼ą, putuj├║ zo ┼ít├ítneho rozpo─Źtu na stimuly ve─żk├Żm podnikom asi 4 miliardy kor├║n. A to je viac ako vl├ída smeruje do zmienen├Żch troch „prioritn├Żch“ krajov, ktor├ę pod─ża svojho volebn├ęho programu i „SMER vid├ş ako osobitne problematick├ę“, dohromady (anal├Żza je dostupn├í tu).

.vec poh─żadu

„Jednou z prior├şt slovenskej vl├ídy je zabezpe─Źovanie rozvoja celej krajiny. Preto stimuluje lokaliz├íciu nov├Żch invest├şci├ş do regi├│nov s vysokou mierou nezamestnanosti a prispieva t├Żm k zvy┼íovaniu hospod├írskeho rozvoja a ┼żivotnej ├║rovne v t├Żchto regi├│noch,“ zd├┤vod┼łoval minister hospod├írstva ─Ć┬Żubom├şr Jahn├ítek v decembri 2006 poskytnutie investi─Źn├Żch stimulov viacer├Żm ve─żk├Żm podnikom. Reakcia ministra hospod├írstva ─Ć┬Żubom├şra Jahn├ítka na v├Żsledky anal├Żzy prerozde─żovania investi─Źn├Żch stimulov a ich smerovania do regi├│nov po─Źas Ficovej vl├ídy pre spravodajstvo TV Mark├şza bola priam komick├í: „Ja vn├şmam t├║to ┼ít├║diu ako kritiku predch├ídzaj├║cej vl├ídy“. Po upozornen├ş redaktorky M├írie Adamovej, ┼że anal├Żza sa t├Żka len funk─Źn├ęho obdobia s├║─Źasnej vl├ídy, p├ín minister svoje vyjadrenie upravil nasledovne: „To je vec poh─żadu, a ja som ve─żmi spokojn├Ż s invest├şciami.“ (z├íznam je dostupn├Ż vo videoarch├şve TV Mark├şza tu). Aha, tak┼że za v┼íetko, ─Źo sa n├ím do n├í┼ího socialistick├ęho arzen├ílu nehod├ş, m├┤┼że vl├ída predch├ídzaj├║ca, a na druhej strane za v┼íetko, ─Źo i ─żudia ch├ípu, ┼że prin├í┼ía pozit├şva, a najm├ş┬Ą za aktu├ílny hospod├írsky rast m├┤┼żeme my, soci├ílni demokrati a na┼ía politika. Je to vec poh─żadu.

Niekomu s menej zakalenou optikou by sa v┼íak mala vyn├íra┼ą ot├ízka pre vl├ídu a vl├ídne strany, ─Źi tak├íto politika prerozde─żovania ┼ít├ítnej podpory investorom n├íhodou neprispieva k prehlbovaniu to─żko kritizovan├Żch region├ílnych rozdielov.

.m├│dny trend

Koncept odstra┼łovania region├ílnych rozdielov je v┼íeobecne ob─ż├║ben├Ż. Ve─Ć┬Ć ─Źo je u┼ż na tom zl├ę, ak chcete „pom├íha┼ą“ ─żu─Ć┬Ćom v regi├│noch? Kto by protestoval? Kame┼łom ├║razu region├ílnej politiky je v┼íak jej donebavolaj├║ca neadresnos┼ą. Ve─Ć┬Ć uznajte, n├írok na podporu maj├║ tie vybran├ę aktivity obyvate─żov, samospr├ív ─Źi podnikate─żov, ktor├ę sa realizuj├║ v regi├│ne pova┼żovanom za menej rozvinut├Ż. Eurofondy v┼íak u┼ż nerozli┼íuj├║, ─Źi v danom regi├│ne podporova┼ą t├Żch majetn├Żch, alebo ─Źi pom├íha┼ą len ─żu─Ć┬Ćom, ktor├ş s├║ skuto─Źne v n├║dzi. Tak├íto univerzalita podpory je nesyst├ęmov├í a je plytvan├şm verejn├Żmi zdrojmi. A to, ┼że vl├ída by nemala zasahova┼ą do vz┼ąahov medzi podnikmi na trhu poskytovan├şm stimulov, teda dot├íciami na vytvoren├ę pracovn├ę miesta, rekvalifik├íciu ─Źi da┼łov├Żmi ├║─żavami, ale ┼że sa m├í stara┼ą o zlep┼íovanie podnikate─żsk├ęho prostredia deregul├íciou a zni┼żovan├şm da┼łov├ęho a odvodov├ęho za┼ąa┼żenia, asi po─Źas ├ęry s├║─Źasnej vl├ídy nem├í zmysel zd├┤raz┼łova┼ą.

.absurdn├ę divadlo

Rozdiely medzi regi├│nmi tu v┼żdy boli a bud├║, ke─Ć┬Ć┼że s├║ prirodzen├ę a pr├ştomn├ę v┼íade na svete. Boj s nimi je teda nekone─Źn├Ż, m├írny a nezmyseln├Ż. No vidina voli─Źsk├Żch hlasov a neuverite─żn├ęho mnohomiliardov├ęho kol├í─Źa, z ktor├ęho si odtrhn├║ i klienti vl├ídnucich str├ín, je prisiln├í. Divadlo v predh├í┼łan├ş sa, kto viac pom├┤┼że regi├│nom a ─żu─Ć┬Ćom v nich, ktor├ę pred nami jeho akt├ęri doj├şmavo hraj├║, by sa mohlo zda┼ą komick├ę. Ale skuto─Źnos┼ą, ┼że vstupn├ę plat├şme my v┼íetci, ─Źi u┼ż chceme, alebo nie, rob├ş z neho trag├ędiu. Na n├í┼í ├║─Źet. Do tv├íre sa n├ím tak smej├║ t├ş, ktor├Żm za to dokonca i naivne tlieskame.

Autor je analytik Konzervat├şvneho in┼ítit├║tu M. R. ┼átef├ínika.

─îl├ínok bol publikovan├Ż v t├Ż┼żdenn├şku .t├Ż┼żde┼ł 25/2007 d┼ła 18. j├║na 2007 a je roz┼í├şrenou verziou ─Źl├ínku, ktor├Ż bol publikovan├Ż v Konzervat├şvnych listoch 5/2007.

Slovensko ─Źerp├í eurofondy pomal┼íie
17.09.2017 | Dušan Sloboda


Caf├ę Eur├│pa: Kam id├║ eurofondy?
27.01.2016 | Ivan Kuhn


.t├Ż┼żde┼ł: Tunelovanie eurofondov
06.05.2014 | Ivan Kuhn

Videoarch├şv t├Ż┼żdenn├şka .t├Ż┼żde┼ł zo d┼ła 6. m├íja 2014, k dispoz├şcii tie┼ż tu.


TEDx: Opera─Źn├Ż program kraj┼íie Slovensko
15.08.2013 | Jakub Pta─Źin


Eurofondy a regionálne rozdiely v Európskej únii
05.02.2013 | Dušan Sloboda

regio.institute.sk


E├Ü sa v boji s region├ílnymi rozdielmi nedar├ş
05.02.2013 | Dušan Sloboda
Spusti┼ą video

Videokoment├ír pre t├Ż┼żdenn├şk .t├Ż┼żde┼ł zo d┼ła 2. febru├íra 2013 n├íjdete k dispoz├şcii tie┼ż tu.